Investori by sa konca býčieho trhu nemali báť a mali by sa tešiť na nákupy v zľavách. Priemerná dĺžka býčieho trendu v USA dosahuje u akciových indexov za
posledných 80 rokov v priemere 1625 dní a akciové indexy dosiahnu počas
priemerného býčieho trhu rast okolo 150 percent. Ten, ktorý s veľkou
pravdepodobnosťou na záver leta skončí, trval u amerického indexu
S&P500 785 dní a ponúkol výnos 105,55 percenta. U indexu NASDAQ100 dokonca trval býčí trh až 977 dní a dosiahol výnos 139,25 percenta.

Stokrát denne sme mohli počas
predchádzajúcich viac ako 700 dní býčieho trhu od mnohých \“odborníkov\“
počuť, že rast sa skončil alebo zajtra skončí. Trh však napriek tomu
pokračoval v raste viac ako 2 roky. Pesimisti sa na záver tohto leta
pravdepodobne dočkali konca býčieho trhu. Raz totiž zomrie každý býčí
trend. Býčí trh podľa definície končí poklesom o viac ako 20 percent,
keď po počiatočnej prudkej korekcii už indexy nedokážu v nasledujúcich
mesiacoch vzrásť k novému maximu.

Hospodárstvo a politika sú výrazne prepojené,
a politici výrazne ovplyvňujú ekonomickú situáciu v tej ktorej krajine.
Výsledky hospodárstva výrazne determinujú výsledok volieb a opačne. Keď
je ekonomický rast ťahaný implementáciou nových poznatkov a zvyšovaním
produktivity, je dopad rozhodnutí politikov nižší. Keď sa však
hospodárstvo vysporiadava s najväčšou realitnou bublinou v histórii, sú
ich rozhodnutia kľúčové a úplné rozhodujú o raste či poklese.

V USA republikáni oprášili staré dobré
pravidlo \“čím horšie, tým lepšie\“. Obmedzenie ekonomických stimulov či
vyhrážky republikánskych kandidátov smerom k Fedu, aby sa zdržal ďalších
podporných programov, by mali znemožniť znovuzvolenie súčasného
amerického prezidenta Baracka Obamu aj do druhého funkčného obdobia. To,
že deficit výrazne rástol aj počas konjunktúry počas funkčného obdobia
George Busha mladšieho, akosi pozabudli. Súčasný deficit v USA je skôr
výsledkom dvoch vojen a veľkých daňových úľav ako reálnych fiškálnych
stimulov v podobe infraštruktúrnych projektov.

Európski politici s veľkou pravdepodobnosťou
ešte poriadne zavaria finančným trhom túto jeseň odkladaním ratifikácie
toho, na čom sa v júni na začiatku leta dohodli. ECB opäť neprekvapila,
keď otáľala viac ako mesiac s nákupmi dlhopisov vlád Španielska
a Talianska, napriek signálom z trhov. Nakoniec refinancovanie ECB
pravdepodobne podporí nákupmi v objeme 200 alebo 300 miliárd eur, pričom
však FED za posledných viac ako 24 mesiacov nakúpil dlhopisy americkej
vlády v objeme takmer 3 000 miliárd dolárov, čo je pri porovnateľne
veľkých ekonomikách EU a USA rozdiel takmer 1 k 10.

Čerešničkou na torte zostáva jarné zvyšovanie
sadzieb zo strany ECB, ktoré predražilo dlhovú službu takmer každého
dlžníka v EÚ, spomalilo rast HDP avšak určite nemohlo znížiť infláciu.
Jean-Claude Trichet však s vysokou pravdepodobnosťou iba plní pokyny
z Berlína, ktorý bude za pomoc problémovým krajinám v budúcnosti
z nelichotivej situácie, do ktorej sa dané krajiny dostali aj vďaka
nemeckým finančným domom, žiadať nielen prístup na trhy, ale aj
spoluúčasť na určovaní hospodárskej a daňovej politiky či širokú
privatizáciu. Nedávne vyhlásenie politikov, že EÚ nie je pripravená na
spoločný dlhopis, znamená iba to, že ešte nie je až tak zle, aby to juh
Európy, ako aj nemeckí daňoví poplatníci akceptovali.

Investori by sa však konca býčieho trhu
nemali báť a podobne ako Warren Buffett tešiť sa na nákupy v zľavách,
ktoré sa pravidelne opakujú a prajú pripraveným. Mnoho spoločností
z nefinančných sektorov ako McDonald´s, Siemens, IBM či BMW využijú
globálny rast HDP v roku 2011 či 2012 okolo 3 percent na rast ziskov
a získavanie nových zákazníkov v krajinách BRIC, napriek útlmu vo
vymierajúcej Európe či USA.