Mnoho kritikov súčasnej politiky Fedu neberie do úvahy aj politický rozmer jeho činov.

Fed okrem cenovej stability má vo svojich cieľoch aj podporu primeraného hospodárskeho rastu a tým aj zamestnanosti.

To, čo sa deje dnes v Tunise a Egypte, je výsledkom podcenenia dopadov hospodárskych problémov na obyvateľstvo týchto krajín politickým špičkami.

Jeden z hlavných dôvodov, prečo dnes Fed
sadzby drží na rekordne nízkych úrovniach, je aj stále relatívne vysoká
nezamestnanosť v USA, ktorá znižuje pravdepodobnosť rastu jadrovej
inflácie v najbližších mesiacoch. Piatkových 9 percent však môže
signalizovať zmenu aj tejto pravdepodobne najviac „lagging\“ ekonomickej
veličiny.

To, že súčasná nezamestnanosť v USA je výsledkom
hlbších problémov, ktorých úplné vyriešenie bude trvať určite dlhšie,
potvrdzuje aj nasledujúci graf, z ktorého je evidentné, že problém so
zamestnaním v USA majú aktuálne najmä nižšie vzdelaní uchádzači o prácu.

A to aj napriek tomu, že
v priemere zarábajú 30 percent toho, čo vzdelaní pracovníci s
absolvovaným vyšším vzdelaním. Dôvodom ich nezamestnanosti je najmä
fakt, že ich práca je v prípade výroby produktov nahrádzaná v USA
dovozmi čínskych výrobcov. Čínski robotníci pracujú za desatinu toho, čo
americkí. Druhým faktorom je robotizácia najmä pri pásovej výrobe v
továrňach v USA.

V súčasnosti významným zdrojom tvorby
pracovných miest v rozvinutých krajinách sveta pre menej kvalifikované
sily je naďalej stavebníctvo. A to trpí. Trpí, aj pretože politici chápu
podporu hospodárstva najmä štátom udržiavanou drahou a bujarou
administratívou. V USA napríklad aktuálne okolo 300 000 pracovníkov
pracuje na rôznych stupňoch regulácie subjektov v hospodárstve USA.
Pritom Keynes presadzoval stimulovanie hospodárstva najmä
prostredníctvom infraštruktúrnych projektov, ktoré pomôžu hospodárskemu
rastu výstavbou v kríze a neskôr dokončené stavby podporia expanziu prostredníctvom väčšieho rozvoja obchodu a dopravy.

Napriek očakávaniam trhu,
že koncom roka 2011 dôjde k rastu krátkodobých sadzieb v USA, vývoj v
Japonsku v závere 20. storočia z nasledujúceho grafu upozorňuje aj na
možnosť opačného vývoja.

Japonskú defláciu nevyliečil ani rast cien ropy v roku 2008 na 140 dolárov za barel, ani 200- percentné zadlženie japonskej vlády v pomere k HDP Japonska.

Vzor zníženia sadzieb v Japonsku na nulu by však
Fed pravdepodobne použil skôr ako psychologický stimul v prípade
výrazného poklesu ekonomickej aktivity v USA v roku 2013.