Mikloš šetrí, štátnu sekeru drží na uzde

Vláda si uťahuje opasok.
Za prvých sedem mesiacov tohto roku štát totiž skresal svoje výdavky o
dvesto miliónov eur oproti rovnakému obdobiu vlani. Najviac pritom šetrí
ministerstvo vnútra. Na platoch zamestnancov usporí v tomto roku až 30
miliónov eur.

Ministrovi financií Ivanovi Miklošovi (SDKÚ-DS) tak zatiaľ vychádza jeho plán udržať štátnu sekeru pod päť percent výkonu
ekonomiky. „Skutočné šetrenie vlády je vyššie, maskujú ho oproti
minulému roku vyššie platby na dôchodky do Sociálnej poisťovne a vyššie
úrokové náklady,“ zhodnotil analytik Eduard Hagara zo spoločnosti ING.
Len na stratovú štátnu poisťovňu totiž v tomto roku bude musieť štát
doplatiť zhruba o 90 miliónov eur viac než vlani.

Šetria hlavne na ľuďoch
Financmajster nakázal svojim kolegom vo vláde, aby na každom ministerstve znížili výdavky na platy o desatinu. Práve mzdy tvoria najväčšiu časť úspor,
popritom však rezorty škrtajú aj na iných položkách. Ministerstvo
zahraničných vecí napríklad prehodnotilo zmluvy s IT dodávateľmi a
ušetrilo tak viac než 1,3 milióna.
Na nevýhodné zmluvy si posvietil
aj rezort práce. Minister Jozef Mihál (SaS) našiel po svojej
predchodkyni Viere Tomanovej (Smer-SD) predražené zákazky na dátové služby,
papier, ale aj na odhrabávanie lístia či kosenie trávy. Tráva a stromy
pritom v okolí vládnych budov takmer žiadne nie sú. „Predpokladaná ročná
úspora v oblasti rušenia nevýhodných zmlúv či vyjednávania zliav je asi
1,5 milióna eur,“ vyčíslil rezort.

Slabšia DPH
Zatiaľ čo na výdavkovej strane Miklošovi plán vychádza, horšie to môže byť so štátnymi príjmami.
Napríklad na DPH zatiaľ štát vybral o 0,6 percenta menej, než plánoval.
Podľa analytikov je za tým nízka spotreba domácností. „Rast príjmov
z DPH iba o 2,8 percenta potvrdzuje, že rast HDP je ťahaný najmä
exportom a spotreba domácností naďalej zaostáva a rastie iba minimálne,“
upozornil Vladimír Gešperík z Capital Markets.

Odborníci sa zhodujú na tom, že vláda zrejme
dodrží naplánovaný schodok. Zvýšiť ho však môžu ešte problémy u nás
doma, ale aj tlaky zo zahraničia. Podľa Dávida Dereníka z UniCredit Bank
dlhová kríza v Európe, ale aj problémy v USA môžu spomaliť priemysel.
Na tieto faktory je naviazaná aj zamestnanosť a rast platov u nás, s čím
súvisí aj spotreba Slovákov.

U nás zase môžu spôsobiť problémy staré dlhy.
„Najväčším rizikom je potreba oddlženia nemocníc, kde bude potrebných
pravdepodobne astronomických 300 miliónov eur,“ poznamenal Gešperík. Miroslav Pejko