Prijatie, resp. zamietnutie štátneho rozpočtu USA bude takpovediac Obamovým vysvedčením.

Po nástupe do prezidentskej funkcie s cieľom podporiť hospodársky rast a tvorbu
pracovných miest, predĺžil Obama na ďalšie dva roky daňové úľavy, ktoré
viedli k mimoriadnym vládnym výdavkom. Kľúčovým bodom je nielen
hlasovanie o rozpočte, ale aj hlasovanie o dlhovom strope, ktorý je
nastavený na úrovni 14,3 bilióna dolárov.

V súčasnosti je americký dlh približne 14,2
bilióna dolárov, čo pri súčasnom tempe zvyšovania dlhu znamená, že už
o necelý mesiac bude dosiahnutý spomínaný limit. Aktuálne vládne
výdavky sú kryté „vlastnými zdrojmi“, čiže peniazmi, ktoré štát
vyzbieral na daniach v minulom roku len do výšky 60 – tich %, zvyšných
40 % je financovaných prostredníctvom nových dlhov. Pokiaľ by nebolo
schválené navýšenie dlhového stropu, viedlo by to k zastaveniu viacerých
vládnych programov na podporu zamestnanosti, k zamrazeniu investičných projektov,
viacero federálnych úradov by muselo byť zatvorených, a taktiež by
hrozil rast úrokových sadzieb pre obyvateľstvo. Viedlo by to celkovo
k spomaleniu ekonomického rastu, naštrbenie dôveryhodnosti v americkú
ekonomiku a mohlo by to viesť k ďalšej recesii.

Týmto dôsledkom sa snaží prezident Obama
vyhnúť, a preto súhlasil po nátlaku republikánov s rekordnými
rozpočtovými škrtmi vo výške skoro 40 miliárd dolárov, čo aj napriek
tomu predstavuje len 1 % z HDP. Od republikánov však na oplátku očakáva
podporu pri schvaľovaní navýšenia dlhového stropu, preto si myslím, že
katastrofické scenáre v podobe neschválenia rozpočtu na fiškálny rok
2011 sa neuskutočnia.

Neustále navyšovanie štátneho dlhu je však
veľmi nebezpečné, a to do oficiálneho štatistického údaju 14,2 bilióna
dolárov nie sú započítané prísľuby vlády platiť v budúcnosti za zdravotnú
starostlivosť a vyplácanie dôchodkov pre neustále rastúci počet
dôchodcov. Po započítaní by sa podľa odhadov celkový dlh vyšplhal na
astronomických 75 biliónov dolárov. Pokiaľ by Amerika chcela zísť
z cesty, po ktorej nastúpili krachujúce krajiny eurozóny a uchrániť sa
pred bankrotom, keďže sanovať takú veľkú ekonomiku nie je v možnostiach
žiadnej krajiny ani organizácie, jednou z možností je aj vysoká
inflácia, preto si myslím, že Fed nebude v krátkej budúcnosti zvyšovať
úrokové sadzby.  

\"JurajJuraj Spodniak

analytik Capital Markets