Masívne protesty v ukrajinskej metropole už vážne ohrozujú aj ekonomiku krajiny. Investori na finančných trhoch sa jej začínajú obracať chrbtom. Výnosy na desaťročných cenných papieroch našich východných susedov totiž v posledných mesiacoch v dôsledku nepokojov výraznejšie narástli, no a práve v týchto dňoch dosiahli úroveň 11,5 percenta.

Na milosť. Rusom

Súčasné výnosy na dlhopisoch atakujú najvyššie úrovne za posledných päť rokov, keď musela Ukrajina požiadať o pomoc Medzinárodný menový fond, aby odvrátila hroziaci bankrot krajiny. V súčasnosti jej hrozí podobný scenár. „Tamojšia situácia je taká vážna, že nakupovať ukrajinské dlhopisy môže iba blázon,“ hodnotí analytik Capital Markets Miroslav Blahušiak.

O dlhopisy Ukrajiny tak podľa odborníkov nemá záujem žiadna krajina, s výnimkou jednej – Ruska. Moskva finančne podporuje Kyjev výkupmi dlhopisov a pomocnými pôžičkami už dlhšie. Za tým však nie je podľa Blahušiaka zisk, no mocenské záujmy. Naposledy dostali naši susedia od Rusov finančnú pomoc 15 miliárd dolárov začiatkom decembra minulého roka, teda pár dní nato, ako sa rozpútali protivládne demonštrácie. „Ak Kyjev stratí priazeň Kremľa, hrozí mu krach,“ tvrdí ekonóm zo spoločnosti Next Finance Jiří Cihlář. Pokiaľ sa tak stane, musel by pravdepodobne opäť zasahovať menový fond.

Investorov na trhoch však odrádza aj fakt, že kríza v krajine ohrozuje obchodné vzťahy nielen s Ruskom, ale aj s Európskou úniou.

Pohroma zvaná sankcie

Dlhopisy však dnes nie sú jediným problémom ukrajinskej ekonomiky. Jej mena, hrivna, sa za posledné týždne výrazne prepadla oproti americkému doláru. Kým v septembri minulého roka sa jeden dolár obchodoval za osem hrivien, teraz je to takmer za deväť. Absolútnou pohromou by však pre Kyjev mohli byť ekonomické sankcie. Tými sa pre násilné konflikty vyhrážajú Brusel aj Washington.