Nad správnosťou rozhodnutí americkej centrálnej banky by sa dalo polemizovať. Základný princíp kvantitatívneho uvoľňovania
spočíva v tom, že Fed od komerčných bánk odkúpi štátne dlhopisy za
účelom uvoľnenia určitej peňažnej masy do obehu. V prípade prvej vlny
kvantitatívneho uvoľňovania však Fed nakupoval aj hypotekárne záložné
listy a rôzne cenné papiere, ktoré sa po vypuknutí krízy kvalifikovali
ako rizikové. Chcel tým prispieť k uzdraveniu finančného trhu, resp.
znovu naštartovať éru „neobmedzeného\“ úverovania z predkrízového obdobia
a nakopnúť tak hospodársku konjunktúru.

Ďalšiu vlnu (už tretiu) kvantitatívneho
uvoľňovania väčšina investorov vníma pozitívne. Aktuálne je na trhoch
badateľná ich zvýšená lojalita voči politike Fedu, pričom investori od
piatkového zasadnutia v Jackson Hole očakávajú aspoň prejav
pripravenosti Fedu presadiť ďalšie stimuly v prípade, ak by sa ekonomika
USA ocitla v pretrvávajúcom stave výrazného spomalenia.

Podľa môjho názoru však QE3 (podobne ako QE2
a QE1) USA prinesie len dočasné riešenie problémov a ide o ďalší signál
v rade, ktorým centrálna banka chce dať najavo, že je pripravená
podporiť hospodárstvo USA v prípade ďalšieho výraznejšieho spomalenia
rastu aj prostredníctvom monetárnych stimulov.

Aj napriek tomu by však potvrdenie QE3 na
trhy prinieslo aspoň dočasné zlepšenie atmosféry, zvýšenie nákupného
apetítu investorov ako aj vyššiu averziu voči riziku. V súvislosti s QE3
očakávame aj oslabenie hodnoty dolára, čo by pre exportérov z USA bolo
jednoznačne pozitívnou správou. Prípustná je aj korekcia ceny zlata,
ktorá pre investorov môže znamenať načrtnutie ďalších nákupných
príležitostí. Naopak sklamaním pre investorov by bolo, ak by Fed
nepristúpil ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu No. 3, čo by na trhy
prinieslo výpredaje, ktoré by záporne vplývali na ich vývoj celosvetovo.

Hrozba recesie pre USA je čím ďalej tým
reálnejšia. Fed aj Bernanke prostredníctvom rozmanitých stimulačných
nástrojov monetárnej politiky robia všetko preto, aby nežiaducemu stavu
predišli. Nad správnosťou ich rozhodnutí by sa však dalo polemizovať.
Spojené štáty sa držia rastových čísiel „zubami-nechtami\“, otázne však
je, dokedy dokážu v tomto stave vydržať. Mojím názorom však naďalej
ostáva, že cesta za enormným ekonomickým rastom (podobnému
z predkrízového obdobia) bude komplikovaná a zneistená dopadmi
ohrozeného pozitívneho vývoja hospodárstva USA.