Dramatické prepady z utorka sa neopakovali. Ruský rubeľ prežil streduvo väčšom pokoji, keď sa okolo pol štvrtej popoludní predával na úrovni
okolo 64 za dolár. Mene pomohlo vypredávanie devízových rezerv i
exportéri. „V súčasnosti sú to práve vývozcovia, kto pomáha rubľu,“
povedal Piotr Nejmyšev z banky Otkrytie v Moskve. Práve oni sa totiž
zbavovali dolárov, aby mohli zaplatiť dane za tento mesiac.

Výpredaj zásob

Ešte v utorok pritom mena atakovala hranicu takmer 80 rubľov za
dolár. Spôsobila to panika na trhoch. Centrálna banka totiž chcela
zabrániť prepadom rubľa, tak stavila na jednu kartu. Zvýšila kľúčovú
úrokovú sadzbu o 6,5 percentuálneho bodu na 17 percent. Síce to
spočiatku vyzeralo nádejne, no následne sa rubeľ prepadol poriadne
hlboko.

Až tak, že Rusku sa vynorili spomienky na krízu z roku 1998. V stredu
však ministerstvo financií siahlo po rezervách a začalo vypredávať
zahraničné meny. Podľa odhadov má ministerstvo k dispozícii na predaj
devízové rezervy v hodnote sedem miliárd dolárov. „Je to správne
rozhodnutie, zrejme je súčasťou sústredenej snahy vlády presvedčiť
verejnosť a účastníkov trhu, že rubeľ je podhodnotený,“ uviedol
moskovský ekonóm Citigroup Ivan Čakarov.

Kríza trvá

Ani chvíľkové uvoľnenie však neznamená žiadne zažehnanie krízy. „Pre
rubeľ je zrejme málo pravdepodobné, že sa stane niečo podobné ako v
utorok. Môže však ostať stále veľmi slabý, aspoň kým cena ropy nenájde
svoje dno a úroveň istej rovnováhy,“ vysvetľuje analytik spoločnosti
Capital Markets Miroslav Blahušiak. Prepad cien ropy spolu so slabou
menou však pre Rusko znamená vážne problémy. „Keďže až viac ako polovica
jeho rozpočtových príjmov pochádza práve z predaja ropy a zemného
plynu,“ uvádza Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky. Aj preto teraz
krajina upiera zrak na vývoj kurzu.

To, na akej úrovni sa rubeľ napokon stabilizuje, však zatiaľ nie je
možné odhadnúť. Úlohu tu bude zohrávať aj nálada medzi spotrebiteľmi. Tí
sa momentálne pustili do vykupovania zásob v obchodoch s elektronikou i
výmeny rubľa za iné meny. „Reminiscencie vtedajšej krízy v podstate
nútia obyvateľov Ruska, aby sa chránili pred znehodnotením svojich
domácich úspor ich výmenou za doláre či eurá alebo nákupom tovarov
dlhodobej spotreby, áut či elektrospotrebičov,“ vysvetľuje hlavný ekonóm
VÚB banky Zdenko Štefanides. Zároveň dodáva, že to teda nie je primárne
iba vývoj na finančných trhoch, ktorý určí ďalší vývoj rubľa, ale najmä
správanie ruských spotrebiteľov a firiem.

Vláda na nohách

Aktuálna kritická situácia dala do pozoru aj vládnych predstaviteľov.
Premiér Dmitrij Medvedev vyhlásil, že prepad kurzu si žiada zásah.
Rubeľ sa totiž podľa neho pohybuje na úrovniach, ktoré nie sú pre
hospodárstvo bezpečné. Aj preto centrálna banka v stredu oznámila, že
chystá nové opatrenia na stabilizáciu domácich trhov, aby zabezpečila
ruským spoločnostiam dostatočný kapitál.

Ruské dosahy môžu prísť okľukou

Na jednej strane nám pomôže lacnejšia ropa, na druhej sa nás oslabené
Rusko môže dotknúť nepriamo, a to cez našich obchodných partnerov.
Analytici sa zhodujú, že je zatiaľ ťažké odhadnúť, ktorá strana mince
bude pre Slovensko rozhodujúcejšia. „Vplyv súčasného vývoja na slovenskú
ekonomiku je predčasné hodnotiť. Okrem iného aj preto, že pre výkonnosť
slovenskej ekonomiky bude najdôležitejšie, aký vplyv bude mať súčasná
napätá situácia na ekonomiku Nemecka a eurozóny, našich najdôležitejších
exportných odbytísk,“ uvádza analytik Sberbank Vladimír Vaňo. Nemecká
priemyselná a obchodná komora však očakáva drastický prepad nemeckého
exportu do Ruska. Podľa ekonóma komory Volkera Treiera to v tomto roku
bude pokles asi o 20 percent. Vývoz našich výrobkov do Ruska pritom klesal už pred súčasnou vyostrenou situáciou. Za prvých deväť mesiacov to bolo medziročne o 14 percent.