Denný komentár

Denný komentár: Nádej na rokovania s Iránom podporila akcie a stlačila cenu ropy

Na svetových finančných trhoch sa v piatok 17. apríla 2026 prejavovala kombinácia optimizmu a pretrvávajúcej nervozity, pričom rozhodujúcim faktorom zostával vývoj na Blízkom východe a s ním úzko prepojené ceny ropy.

Absolútna správa

V USA akciové trhy vstúpili do obchodovania rastom, keď benchmarkový index S&P 500 posilnil o 0,47 %, industriálny Dow Jones o 0,43 % a technologický Nasdaq Composite až o 0,98 %. Trhy tak reagovali najmä na očakávania, že už počas víkendu by sa mohli obnoviť rokovania medzi USA a Iránom. Náladu zároveň podporovalo aj krehké prímerie medzi Izraelom a Libanonom a vyjadrenia Donalda Trumpa, podľa ktorých by sa vojna v Iráne mohla čoskoro skončiť. V tomto prostredí zamierili nadol aj ceny ropy, pričom Brent sa obchodoval približne na úrovni 88,81 USD za barel. Popri geopolitike však investorov zamestnávali aj firemné správy, predovšetkým z technologického sektora. Akcie Netflixu oslabili po slabšom výhľade rastu tržieb, nezmenenom celoročnom výhľade a oznámení, že Reed Hastings po júni odíde z predstavenstva. Opačný signál zas vyslal Apple, ktorému v Číne v prvom štvrťroku vzrástli dodávky iPhonov o 20 %, čo bol najlepší výsledok spomedzi hlavných výrobcov, a to aj napriek tomu, že celý čínsky trh so smartfónmi sa v rovnakom období znížil o 4 %. Na ázijských akciových trhoch v piatok naopak prevládala skôr opatrnosť a väčšina hlavných búrz sa posunula nadol. Japonský Nikkei 225 po štvrtkovom rekorde klesol o 1,75 % a širší Topix o 1,41 %, zatiaľ čo juhokórejský Kospi stratil 0,55 %. Čínsky CSI300 oslabil o 0,17 % a hongkonský Hang Seng o 0,89 %. Jednou z mála výnimiek bol indický Nifty 50, ktorý vzrástol o 0,34 %. Do nálady investorov zároveň prehovárali aj pohyby na devízových trhoch, vývoj cien ropy a komentáre guvernéra Bank of Japan Kazua Uedu, podľa ktorého musí japonská centrálna banka pri nastavovaní menovej politiky zohľadňovať nízke reálne úrokové sadzby. Na druhú stranu, Európa priniesla podstatne priaznivejší obraz. Paneurópsky index Stoxx 600 do 17:30 SEČ stúpol o 1,47 % a rast bol široko rozložený naprieč viacerými sektormi. Najvýraznejšie sa pritom darilo sektoru cestovania a voľného času, ktorý pridal takmer 5,2 %, keď investori začali preceňovať vyhliadky firiem citlivých na cenu paliva. Výrazné zisky si pripísali predovšetkým Wizz Air s rastom o 9 % a easyJet, ktorého akcie vzrástli o 7,99 %.

Makroekonomické údaje a správy

USA: Využitie kapacít v USA v marci 2026 kleslo na 75,7 % z revidovaných 76,1 % vo februári, čím zaostalo aj za trhovým odhadom 76,3 %. Celková miera sa tak nachádzala 3,7 percentuálneho bodu pod svojím dlhodobým priemerom z rokov 1972 až 2025. Pokles sa prejavil vo všetkých hlavných sektoroch, najvýraznejšie vo verejných službách, kde využitie kapacít kleslo na 70,3 %, teda o 13,7 percentuálneho bodu pod historický priemer. Vo výrobe sa miera znížila na 75,3 %, čo predstavuje odstup 2,9 percentuálneho bodu od priemeru, a v ťažobnom priemysle klesla na 84,5 %, teda o 0,7 percentuálneho bodu pod dlhodobý priemer.

Ázia:  Malajzijská ekonomika v 1. štvrťroku 2026 medziročne vzrástla o 5,3 %, čo predstavuje spomalenie z 6,3 % v predchádzajúcom štvrťroku. Rast sa zmiernil vo väčšine hlavných sektorov, pričom služby stúpli o 5,4 % po predchádzajúcich 6,3 %, priemysel o 5,8 % po 6,1 %, stavebníctvo o 7,8 % po 11,0 % a poľnohospodárstvo o 2,8 % po 5,4 %. Negatívny obrat nastal v ťažbe a dobývaní, kde sa výkon zmenil z rastu o 2,0 % na pokles o 1,1 %. Hoci sa tempo hospodárskeho rastu spomalilo naprieč ekonomikou, predbežné údaje stále naznačujú, že malajzijské hospodárstvo si udržalo pomerne solídnu odolnosť.

Európa: Obchodný prebytok eurozóny vo februári 2026 klesol na 11,5 miliardy eur z 23,1 miliardy eur pred rokom a zaostal aj za očakávaniami trhu na úrovni 11,7 miliardy eur. Vývoz sa medziročne znížil o 6,7 % na 232,4 miliardy eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 2,2 % na 220,9 miliardy eur. Výrazné zhoršenie bolo viditeľné najmä v chemickom sektore, kde sa prebytok prepadol z 30,4 na 16,2 miliardy eur, a aj v sektore strojov a vozidiel, kde klesol zo 14,2 na 10,2 miliardy eur. Naopak, energetický deficit sa zlepšil z 25,2 na 20,0 miliardy eur. Za prvé dva mesiace roka 2026 tak eurozóna vykázala kumulatívny prebytok 10,6 miliardy eur, oproti 21,8 miliardy eur v rovnakom období minulého roka.

Mgr. Anna Šuhajdová, Predseda predstavenstva Capital Markets, o.c.p., a.s., prevádzkovateľa platformy MNYMAN.EU