Politika silného dolára, ktorou operuje každý minister financií USA už niekoľko desaťročí, je obohratejšia pesnička ako očakávania Európskej centrálnej banky v úvode každého roka, že v druhej polovici roka čaká rast, a preto znižovať sadzby nebude. Počas politiky silného dolára však americký dolár obchodoval voči Euru aj za 0,88 aj za viac ako 1,5, aj taká vie byť \“politika\“.

V skutočnosti USA dlhé roky ťažili najmä z rétoriky rakúskych a nemeckých centrálnych bankárov ohľadne nutnosti znižovať deficit verejných rozpočtov a šetriť všade, koľko je to možné, čo v porovnaní s kvantitatívnymi programami USA znehodnocovalo americký dolár voči euru ku kurzu 1,4.

Aktuálne pod tlakom treníc s Ruskom o hrozbe silnejúcej deflácie aj na severe Európy, Američania súhlasili s oslabením eura a posilnením amerického dolára. Všetko to najmä vďaka rastu zamestnanosti hlavne v tých štátoch USA kde sa ťaží \“bridlicová\“ ropa. Táto zamestnanosť je však udržateľná iba pri cenách ropy nad 50 amerických dolárov za barel, kde podľa viacerých analýz je bod, kde sa bridlicovú ropa ešte oplatí ťažiť. Tak či tak pokles cien ropy v posledných mesiacoch veľa bankárov a investorov do dlhopisov špekulatívnych bridlicových projektov vystrašil tak, že nové projekty sú absolútne zastavené a tento rok podľa niektorých analýz hrozí, že ropný priemysel v USA by mal stratiť minimálne 100 000 pracovných miest, ktoré v minulých rokov vytvoril práve v spojení s ťažbou zemného plynu a ropy z bridlíc.

Minulotýždňový pokles eura voči americkému doláru, za rastu najmä globálnych firiem v európskych indexoch nezriedka aj o 10 percent napovedá, že finanční riaditelia európskych firiem to až tak s hedgingom silného eura nepreháňali a zisky v podobe nižšieho kurzu by sa mohli pretaviť do výsledkov európskych globálnych firiem už tento rok, čo nebýva zvykom. Napríklad americká letecká spoločnosť Delta Airlines sa minulý týždeň vyjadrila, že nebyť hedgingu cien ropy jej zisk by tento rok vzrástol vďaka rope nielen o 1,7 miliardy dolárov ale o 2,9, teda 1,2 miliardy viac, čo predstavuje straty z hedgingu.

Americkým firmám by hedging voči posilneniu dolára, o ktorom už štebotali aj vrabce na strechách, napriek rečiam ECB, mohol zisky čiastočne ochrániť. Následne po 12 mesiacoch príde buď k opätovnému oslabeniu dolára alebo k trvalému oslabeniu ziskov firiem, a tým aj korekcii na akciových trhov v USA. Prvou lastovičkou potvrdzujúcou hrozbu tohto scenára sú už niekoľko mesiacov akcie spoločnosti McDonald`s, ktorá je dnes už viac globálna ako americká.

K včerajšiemu referendu v Grécku by som rád podotkol, že už nech dopadli voľby akokoľvek, nová vláda si musí uvedomiť, že odchod Grécka z Eurozóny by znamenal zhoršenie ekonomickej situácie pre 100 percent populácie, pričom dnes napriek stagnácii hospodárskeho rastu v Grécku a deflácii 65 percent populácie žije relatívne nad pomery, keď využíva výhody stále silnejšieho eura ako inflačnej drachmy. Grécka drachma by síce pomohla turistickému ruchu ale úspory Grékov v gréckych bankách by zo dňa na deň stratili 20 až 30 percent svojej kúpnej sily. Paradoxne, kým by finančné trhy vyhodnotili dopad odchodu Grékov z Eurozóny, kurz eura by sa voči doláru určite pozrel pod paritu a to by sa už zapotil nejeden finančný riaditeľ americkej globálnej firmy spolu s jeho akcionármi.