Žiadne ukončenie privatizácie ani skoncovanie s nepopulárnymi opatreniami. Nová grécka vláda na čele s krajne ľavicovou Syrizou si za približne 40 dní svojho úradovania pripísala už dve veľké porušenia predvolebných sľubov. A na ceste je ďalšie. Atény vpustia cez hranice inšpektorov Trojky.

Tamojší premiér Alexis Tsipras sa pritom ešte pred pár týždňami vyjadril, že žiadne ďalšie „návštevy“ zo strany Medzinárodného menového fondu, Európskej centrálnej banky a Európskej komisie v súvislosti so záchranným programom už neprídu. Pre bežných Grékov sa totiž úradníci týchto inštitúcií stali synonymom utrpenia a bolestivých reforiem. A to Syriza v predvolebnej kampani využila.

\"\"

Potrebujú ich ministri

Inšpektori Trojky sú však „oči a uši“ pre eurozónu pri záchrane Grécka. A ich závery včera chýbali financmajstrom menového bloku, keď posudzovali návrh reforiem zo strany Grécka. „Gréci idú dobrým smerom, ale je ťažké stanoviť reálny dosah opatrení, ktoré predstavili. V tejto veci budú musieť konzultovať a pripravovať plán s inštitúciami. Ministri financií sa totiž budú rozhodovať aj na základe kalkulácií inštitúcií,“ povedal pre HN štátny tajomník nášho ministerstva financií Vazil Hudák. Naznačil, že ministri financií odobria reformný plán Grécka, no budú žiadať jeho „dopracovanie“.

Dôležité však je, že pojem „inštitúcie“, spomínané napríklad aj Hudákom, je iba iné označenie pre Trojku. Nové označenie si údajne vyžiadala práve vláda v Grécku. Pojem „Trojka“ vzbudzuje v radoch jej voličov veľkú nevôľu. Príprava nového reformného plánu však má trvať až do júna. To je dôvod číslo jeden na ďalšie nevítané návštevy v Grécku zo strany „inštitúcií“.

Prvý detailnejší plán reforiem na 11 stranách, ktorý Grécko poslalo na včerajšie zasadnutie ministrov financií, však pozitívne vnímajú aj experti. „Možno ho označiť za konštruktívny, chýbajú mu však presnejšie detaily. No závisí od medzinárodných veriteľov, či budú spĺňať ich predstavy,“ skonštatoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Nový folklór

Včerajšie zasadnutie politických lídrov sa ani tentoraz nevyhlo už tradičnej predohre v podobe ostrých vyjadrení zo strany Grécka a berlínskej kontry. Grécky minister financií Yanis Varoufakis sa vyjadril, že ak sa eurozóna postaví jeho návrhu reforiem chrbtom, problémová krajina môže vyrukovať s referendom či dokonca s predčasnými voľbami. Odpoveď z Nemecka nenechala na seba dlho čakať. Bývalý minister financií a jeden z najvplyvnejších členov politického bloku kancelárky Angely Merkelovej podporil vystúpenie Grécka z eurozóny.

„Odchodom by krajina z menovej perspektívy vďaka novej drachme mohla obnoviť svoju konkurencieschopnosť,“ napísal Ramsauer pre nemecký denník Bild. „Výstup z eurozóny by mal masívne dosahy na obrovskú časť populácie. Zavedenie drachmy by znamenalo, že stará grécka mena by stratila polovicu hodnoty. Mzdy a úspory by okamžite stratili polovicu hodnoty,“ upozornil analytik spoločnosti Capital Markets Lukáš Lóci.

Gréci majú peniaze na dva týždne

Vyjadrenia politikov na obochstranách naznačujú podľa pozorovateľov, že rokovania medzi eurozónou a Aténami sú veľmi ťažké. Grécku údajne dôjdu peniaze na chod štát už o dva týždne. Preto potrebujú uvoľniť poslednú časť pomocných úverov z druhého záchranného balíka. Celkovo ide o viac ako sedem miliárd eur. Okrem toho by im pomohla

aj asistencia zo strany Európskej centrálnej banky. Na to však potrebujú dosiahnuť dohodu s krajinami eurozóny o ďalšom postupe záchranných prác a bolestivých reforiem. Na druhej strane však stoja veľké sľuby Syrizy svojim voličom o zvyšovaní miezd a veľkých náboroch do štátnych služieb. To by sa však nezaobišlo bez veľkých výdavkov, čo je v rozpore so záchranným programom a požiadavkami eurozóny.