Český minister financií Andrej Babiš vylúčil akékoľvek plány na prijatie eura v Česku do roku 2018.

Andrej Babiš je zároveň aj podpredsedom vlády a vodca vládnucej
koaličnej strany ANO. Tým, že zamietol v dohľadnej budúcnosti členstvo
Českej republiky v eurozóne ide proti samotnému prezidentovi Milošovi
Zemanovi. Ten už totiž viackrát spomenul, že by sa Česi mali snažiť o čo
najrýchlejšie prijatie eura. 

„Prezident a premiér to chcú, ale ja sa len prizerám, čo sa bude
diať. Čo sa stane, keď sa zrúti Grécko?,“ zastáva si svoj názor Babiš v
rozhovore pre americký denník Financial Times

Andrej Babiš povedal v rozhovore, že prijatie eura by bol momentálne
pre krajinu nákladný a riskantný krok. „Prijatie eura nie je na programe
dňa. Môžeme debatovať o tom, čo je pozitívne a čo je negatívne, ale
určite sa to nestane za úradovania tejto vlády,“ uviedol Babiš.

Analytici jeho krok považujú za racionálny. „V súčasnej turbulentnej
situácii v Európskej únii by nebolo veľmi rozumné pristúpiť k prijímaniu
eura kvôli jeho volatilite. Česká republika by sa tak vystavila riziku,
že konverzný kurz by sa mohol posunúť v jej neprospech,“ hovorí Lukáš
Lóci, analytik spoločnosti Capital Markets. 

Aj samotný Babiš priznáva, že kurz predstavuje podstatný problém pre
Česko. „Dobrý kurz pre ľudí by bol 22 korún za euro. Ale dobrý kurz pre
exportérov by bol 27,“ hovorí Babiš.

Ekonómovia sa zhodujú, že na prijatie eura majú Česi ešte čas. „
Krajina môže teraz čerpať výhody vlastnej menovej politiky. Tieto výhody
stále prevyšujú nevýhody, ale do budúcna sa tento pomer pretočí,“
hovorí pre Aktuality.sk Tomáš Menčík, ekonóm zo spoločnosti Cyrrus.

Grécko-strašiak pre všetkých

Za hlavný dôvod k zdržanlivosti tak experti vidia najmä situáciu v
Grécku. V polovici mája totiž vyprší splatnosť takmer 800 miliónov eur,
ktoré dlží Medzinárodnému menovému fondu a v priebehu tohto roka ich
príde ešte viac. Grécko však ešte nemá odsúhlasenú finančnú pomoc od
trojky, ktorú by vyžila na májovú a ďalšie splátky a preto hrozí bankrot
a odchod Grécka z Eurozóny. 

Česko vstúpilo do Európskej únii v roku 2004, spolu s ostatnými
krajinami tohto regiónu- teda spolu s nami, Maďarskom a Poľskom. Všetky
štyri krajiny sa v ten istý rok zaviazali k budúcemu prijatiu eura.
Doteraz k tomuto kroku pristúpilo iba Slovensko. 

„Maďarská ekonomika je na tom veľmi zle a politika Viktora Orbána
Maďarsku nedovoľuje ani uvažovať o prijatí eura. Poliaci sú zas natoľko
veľkí, že ponechanie zloty má pre ich menovú politiku význam. Naproti
tomu Česká republika je masívne napojená na Nemecko a k prijatiu eura už
malo dávno prísť,“ tvrdí Lóci. 

Prepady eura ešte neskončili

Česku nenahráva ani fakt, že euro zažíva už od začiatku roka
turbulentné obdobie a prepadáva sa voči doláru na historické minimá. A
podľa všetkého prepadom nie je koniec. 

„Uvoľňovanie ECB a chystané zvyšovanie sadzieb v USA hovorí v ďalšie
oslabovanie eura,“ pozerá sa na ďalší výhľad Lóci. Ani Česko, Maďarsko a
Poľsko však nemajú vyhraté, hoci do eurozóny nepatria a na prvý pohľad
sa môže zdať, že sa ich problémy spoločnej meny netýkajú. Podľa ekonómov
budú totiž oslabovať aj oni, keďže sú napojené na hlavné motory Európy-
Nemecko a Francúzsko. 

Zdroj: Katarína Kováčiková, Aktuality.sk
Foto: Reuters