„Zavedenie eurobondov by bolo ako zvonenie na ‘happy hour‘ – opitý muž môže svoju opicu odložiť na neurčito,“ aj takýto názor na eurobondy, ktorý v Bruseli utrúsil jeden z európskych diplomatov, nie je ďaleko od toho, čo si o predstavách Francúzska na jednej a Nemecka na druhej strane myslia analytici. Ako sa zhodujú, ani Merkelovej prísna diéta v podobe prísneho fiškálneho paktu, ale ani Hollandeho obezita v zjemnení trestania rozpočtových previnilcov Európe nepomáha.

„Dlhy dostali Európu do krízy, no bez ekonomického rastu nebude mať hlavne súkromný sektor kapacitu na to, aby dlhy splácal. A práve tu je najväčší problém,“ hovorí o efekte jednostranných opatrení analytik Trim Broker Ján Beňák. Nemecké tvrdé úsporné opatrenia aj podľa ďalších môžu doplatiť na to, že krajiny prestanú rásť, čo sa odrazí v náraste nezamestnanosti. „Škrty by fungovali jedine v Nemecku. Naopak, ostatné krajiny PIGS nemajú znížením výdavkov absolútne šancu dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a rásť. Hrozí im deflačná špirála,“ hovorí Vladimír Gešperík, analytik Capital Markets. Podľa neho je rastové riešenie spojené len s vyššou infláciou päť percent aspoň tri až päť rokov. „Oveľa viac než štáty sú zadlžené firmy a domácnosti. Pre ne je najlepším stimulom zníženie daní a odvodov. Podpora rastu týmto smerom je asi najvhodnejším riešením, aj keď určite nie najrýchlejším. Krátkodobo totiž povedie k zvýšeniu dlhu,“ upozorňuje Beňák.

Na druhej strane, cesta zadlženia je podľa analytikov dobrá len vtedy, ak nimi budú financované štrukturálne reformy, ktoré by súkromný sektor nefinancoval. „Nemám nič proti prorastovým myšlienkam. Len nesúhlasím s tým, ako ich vníma nový francúzsky prezident. Jeho návrh je založený na zvýšení verejných výdavkov. Takto jednoducho to však nefunguje,“ hovorí analytik Next Finance Martin Prokop. Štát si na väčšie výdavky musí nejako zarobiť. „Zvýši tak dane, ktoré mu prinesú príjmy vo výške X. Od toho sa odpočítajú náklady na byrokratickú mašinériu, aby sme späť do ekonomiky poslali výdavky v hodnote Y. Práve takéto uvažovanie nás prinieslo do situácie, v ktorej teraz sme,“ konštatuje.

V tomto zmysle chápu aj spoločné európske dlhopisy, kde trh len ťažko zistí, v ktorom štáte majú pôvod. „Nemecko by bolo po vzniku eurobondov spoluzodpovedné aj za dlh krajín, ktoré sú momentálne v problémoch. Navyše by stratilo páku, cez ktorú núti juhoeurópske krajiny k razantným škrtom,“ hovorí analytik Patria Finance David Marek.