Drahšie hypotéky, nižšie výnosy v druhom pilieri či odlev klientov od obchodníkov s cennými papiermi.

Takéto následky môže mať daň z finančných transakcií u nás. „Teraz sa ešte nedá presne povedať, aký veľký dosah bude mať na celý finančný sektor na Slovensku. Hovoríme však o desiatkach miliónov eur,“ povedal analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia.

Komisia čaká na súhlas
Na spustenie novej dane v eurozóne treba súhlas deviatich členov. Doteraz novinku odobrilo sedem. „Ďalšie štyri členské štáty vrátane Slovenska sa vyjadrili, že tak urobia v nasledujúcich dňoch,“ povedal Andrej Králik zo slovenského zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Očakáva, že definitívny súhlas dajú čo najskôr, aby sa mohol naštartovať proces prijímania novej dane.

Komisia si od nej sľubuje niekoľko pozitív. Okrem nového zdroja príjmov očakáva útlm vysokorizikového a špekulatívneho obchodovania na trhoch. Navyše, spoločný postup pri zavádzaní dane má predísť právnym problémom a rozdielnostiam v celej Európskej únii. Viacero štátov, ako Francúzsko či Portugalsko, už oznámilo, že hodlajú takúto daň zaviesť.

Neskrývané obavy
„Daň podľa návrhu komisie predstavuje spolu s novými bankovými reguláciami a s najvyššou bankovou daňou v únii ďalší významný náklad pre slovenské banky,“ povedal Laznia. Podotkol, že tieto kroky ohrozujú v strednodobom horizonte nielen ziskovosť, ale aj stabilitu sektora. Daň sa podľa neho negatívne podpíše aj na cene hypoték pre ľudí.

Obavy netají ani Robert Kopál, riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi. „Úbytok klientov a transakcií realizovaných zo strany obchodníkov s cennými papiermi, odlev domácich investorov a ich investícii do zahraničia, prehlbovanie úpadku domáceho kapitálového trhu,“ vymenoval tri z viacerých dosahov dane na Slovensko.

„Klienti by pravdepodobne znášali celú takúto daň,“ vysvetľuje Kopálove obavy analytik spoločnosti Capital Markets Zoltán Csiba. To, do akej miery bude trh zasiahnutý, nakoniec stanoví vláda. „Teda či daň bude 0,1, alebo 0,05 alebo 0,01 percenta z finančných transakcií,“ dodáva s tým, že v najhoršom prípade môže byť ohrozené celé obchodovanie na finančných trhoch na Slovensku.

Starosti má aj šéf Asociácie dôchodcovských správcovských spoločností Stanislav Žofčák. Napriek tomu, že konečná podoba dane ešte nie je známa, očakáva negatívny dosah na výkonnosť fondov v druhom dôchodkovom pilieri. Zdá sa, že utrpia hlavne sporitelia.

Európska komisia sa snaží rozptýliť obavy. Andrej Králik zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku považuje obavy z presunu aktivít finančných inštitúcií mimo štátov s daňou za neopodstatnené. Zdaňovanie finančných transakcií by malo byť podľa návrhu komisie viazané na sídlo spoločnosti či obchodníka. Ak by teda presunul obchody do iných krajín s prijateľnejšími podmienkami, povinnosti sa nevyhne.

„Riziko presunu finančných inštitúcií zmierňuje aj veľmi nízka sadzba dane, ako aj široko nastavený daňový základ,“ uzatvára Králik.