Rok 2009: Japonská technologická firma Fujitsu pociťuje dosahy krízy a zatvára jeden z troch podnikov na výrobu mik-ročipov do mobilných telefónov. Rok 2014: Do japonskej továrne sa po piatich rokoch vracia život. Nie však pôvodný. Japonský IT gigant začína vo fabrike pestovať hlávkový šalát. Nielen do počtu. V poľnohospodárstve vidí konkurencieschopný biznis, s pomocou štátnych dotácií. \“Čoraz viac krajín, ako napríklad Holandsko, používa úžasným spôsobom informačné a komunikačné technológie v poľnohospodárstve,\“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti Masami Yamamoto. A tak tretia najväčšia IT firma na svete predáva na pultoch japonských supermarketov svoje hlávkové šaláty. \“Technologický priemysel v Japonsku je pod tlakom lacnej čínskej konkurencie,\“ vysvetľuje analytik Cyrrusu Tomáš Menčík.
Keď v roku 2008 svet zasiahla globálna kríza, technologické firmy ani netušili, že im to prinesie možnosť rozšíriť si svoj biznis aj o úplne iné odvetvia. Japonská elektronika bola v tom období nútená šetriť a škrtať. Aj preto Fujitsu zatvorila podnik s mikro-čipmi na severe krajiny a spájala sa s vietnamskými firmami, ktoré pre Japoncov dokázali vytvoriť výhodné ceny. 
\“Súčasný manažment firiem sa celosvetovo sústreďuje na racionalizáciu procesov a dokonalé využitie kapacít. Preto použitie tovární, v ktorých už neprebieha výroba, je logické,\“ tvrdí Lukáš Lóci, analytik spoločnosti Capital Markets.
Podpora vlády
Za záujmom o poľnohospodárstvo treba hľadať najmä tunajšiu vládu. Premiér Šinzó Abe, ktorý je na jej čele, podporuje farmárov rôznymi stimulmi. \“Japonské obyvateľstvo starne, takisto ako aj farmári. Tí sú neefektívni, a preto zdražujú potraviny. Liekom na to by malo byť agrohospodárenie veľkých firiem, vysvetľuje kroky vlády analytik spoločnosti Cyrrus Tomáš Menčík. Vláda okrem toho rozšírila dotácie aj pre pokročilých poľnohospodárov, ktorí pestujú plodiny prostredníctvom vyspelej technológie. A práve túto možnosť využila Fujitsu. Denne tak vyprodukuje 3 500 kusov hlávkového šalátu. Biznis so zeleninou znamená pre firmu 20-percentný podiel na celkových tržbách spoločnosti.
Firma v kríze
Zelenina od technologickej firmy sa však vyznačuje niekoľkými
odlišnosťami. Namiesto pôdy rastie vo vode, do ktorej pracovníci pridávajú hnojivá a živiny. Tiež má zníženú hladinu draslíka, čo pomáha starším Japoncom s obličkovými problémami. Aj práve vďaka tomu si technologická firma našla svojich odberateľov – nemocnice, zdravotné strediská či samotné supérmarkety. Aj napriek tomu, že je trojnásobne drahší ako obyčajný šalát, ročné tržby spoločnosti za tento rok sú na úrovni 1,5 milióna dolárov. V roku 2016 ich chce dokonca zvýšiť o štvornásobok.
A podľa analytikov to môže splniť. \“Myslím si, že má šancu uspieť so svojimi výrobkami, ale ako každá firma, aj táto musí neustále myslieť na svoj rozvoj,\“ hovorí Lóci. Tento vedľajší biznis pritom prichádza v čase, keď samotné gro firmy, ktorým sú služby v informačných technológiách, nevykazuje veľké zisky. \“Fujitsu sa nedarí príliš dobre. Jej tržby sú na úrovni roku 2009, teda najhoršieho pokrízového roka. Ich výrobky sú pod tlakom lacnej konkurencie, \“ tvrdí Tomáš Menčík.
Katarína Kováčikova
Poľnohospodárstvo v kurze
Prípad, keď sa technologický gigant pustil do iného biznisu, nie je v Japonsku ojedinelý. V súčasnosti začínajú \“farmárčiť\“ mnohé ďalšie 1T firmy. Jednou z nich je aj Toshiba, ktorá začína pestovať zeleninu v továrni neďaleko Tokia. Tú totiž firaa nevyužívala viac ako dva roky. Už v druhej polovici tohoto roka bu-
de v supermarketoch či reštauráciách ponúkať svoj vlastný šalát, listovú zeleninou a špenát. Za ďalším príkladom stojí aj spoločnosť Panasonic, ktorá avizovala, že začne predávať počítačovo riadené skleníky. Nezaháľa ani Sharp Computers, ktorá už minulý rok začala s laboratórnym pestovaním jahôd.