Cestovný ruch, spotreba i výroba. Aj na to bude mať vplyv prebiehajúci konflikt.

Na jednej strane ukážkový hospodársky rast, na druhej strane život na hranici chudoby. Izrael a Palestína však na svoje štátne pokladnice neprizerajú a už tretí týždeň sa navzájom ostreľujú. Konflikt v pásme Gazy môže mať vážne ekonomické následky pre oboch. \“Gaza je na kolenách, veď napríklad elektrina tam funguje len štyri hodiny denne a aj to, čo tam ako-tak v minulosti fungovalo, je v troskách. V zásade tam ide už iba o prežitie. Pre Izrael môže byť riziko vo financovaní vojenských aktivít, ktoré dokážu byť veľmi nákladné,\“ uvádza analytik spoločnosti Capital Markets Miroslav Blahušiak.

Bohatý Izrael

Izrael sa z ekonomickej stránky nemá na čo sťažovať. Jeho hospodársky rast na úrovni okolo štyroch percent by mu mohli závidieť viacerí. \“Je to dôsledok investícií do hightechnológií za posledné roky. Krajina navyše vynakladá 4,6 percenta HDP na výskum a vývoj, čo ju radí na vôbec prvé miesto na svete,\“ vysvetľuje analytik spoločnosti Cyrrus Tomáš Menčík. Podľa zdrojov z Jeruzalema však každý deň konfliktu stojí štátnu kasu 32 miliónov dolárov. Čo nie je málo a navyše ministerstvo obrany už požiadalo o ďalšie zvýšenie rozpočtu. \“Ochrana hranice nie je \“lowcostová\“ operácia, pretože lacná vojenská operácia neexistuje. Nie je však taká cena, ktorú by sme za občanov Izraela nezaplatili,\“ uviedol minister financií Yair Lapid.

Napriek chlapským rečiam, konflikt pociťuje izraelská ekonomika už teraz. Cestovný ruch totiž závisí 40 percentami od letnej sezóny. A bomby nevystrašili iba domácich, ale aj turistov. \“Vznikli nám obrovské straty tým, že sa úplne zastavilo bookovanie, nových zájazdov a mnohé z už rezervovaných sa zrušili,\“ hovorí Yossi Fatael z izraelskej asociácie touroperátorov. Včera dokonca významné aero-linky stopli lety do krajiny a prepadá sa aj domáca spotreba. \“Ak obchodníci čelia stratám, zaplatia menej daní. To bude mať za následok nižšie príjmy štátneho rozpočtu,\“ tvrdí ekonóm Eytan Avriel.

Chudobná Palestína

Pásmo Gazy je menším z dvoch palestínskych území. Po tom, čo Hamas prevzal vládu v roku 2007, Izrael reagoval uzatvorením hraníc. To malo za následok zvýšenie nezamestnanosti, väčšiu chudobu i prudký pokles súkromného sektora. Ten bol do značnej miery závislý od exportu, keď z Gazy denne vyvážal tovar na sto kamiónoch. Reštrikcie Izraela na hraniciach ho však zastavili a dnes sa rovná nule. \“Priemysel pásma Gazy tvoria predovšetkým malé rodinné podniky. Vysoký podiel na HDP má aj miestne poľnohospodárstvo. Izrael aj dnes ostáva spolu s Egyptom hlavným partnerom,\“ hovorí Tomáš Menčík.

Paralyzovaná oblasť 

Populácia je tak závislá vládnych výdavkov či humanitárnej pomoci. A pretrvávajúci konflikt sa momentálne mení na boj s časom. \“Čím ďalej budú vojenské konflikty pokračovať, tým bližšie sa bude Palestína dostávať na okraj ekonomického kolapsu,\“ hovorí analytik finančných trhov spoločnosti Next Finance Jifí Cihláf. Predchádzajúce dve ofenzívy voči Gáze už v rokoch 2008 a 20B zničili 1 700 priemyselných zriadení. \“Je ťažké spočítať, koľko tovární a ďalších podnikov bolo teraz v pásme Gazy zničených, pretože vojna pokračuje,\“ tvrdí Ali Hayek zo združenia podnikateľov v Gáze.