V prípade, že si o pár rokov objednáte tovar z Googlu alebo Amazonu, môže vám ho doručiť lietajúce zariadenie. To je vízia oboch amerických firiem do budúcnosti.

Google odtajnil dvojročný projekt, ktorý sa zaoberá autonómnymi lietajúcimi zariadeniami, tzv. dronmi. Tie už firma testuje v Austrálii a vkladá do nich veľké nádeje.

Takýmito zariadeniami pritom od decembra minulého roka disponuje aj ďalší americký gigant – internetový predajca Amazon. Obe spoločnosti teraz plánujú dronmi doručovať tovar zákazníkom.

\"\"

S novou technológiou však súvisia aj bezpečnostné hrozby. „Najväčšie riziko dronov spočíva v tom, že komunikáciu medzi človekom a strojom je možné narušiť, prípadne prevziať celé riadenie tohto zariadenia,“povedal pre HN František Duchoň z Ústavu robotiky a kybernetiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Google chce pomáhať
Projekt Wing, ako Google nazval najnovší počin z dielne svojej vedeckej platformy Google X, bol utajovaný dva roky. Spoločnosť najnovšie zverejnila video, v ktorom ukazuje cvičné doručenie zásielky týmto zariadením. „Sme v Austrálii preto, aby sme ukázali, že naša ťažká dvojročná práca má svoj výsledok. Spoľahlivý systém, ktorý dokáže samostatne doručovať zásielky,“ hovorí vo videu Nicholas Roy, zakladateľ Projektu Wing.

Účelom projektu je doručovať tovar zákazníkom autonómnymi lietajúcimi zariadeniami rýchlejšie, efektívnejšie a pravdepodobne aj lacnejšie. Server BBC News tiež informoval o tom, že Google plánuje svoje drony využívať aj na humanitárne účely. Chce nimi dodávať lieky alebo potraviny do postihnutých oblastí, ktoré sú ťažko prístupné. Primárne však pôjde o komerčné účely, z ktorých bude mať spoločnosť zisk.

Podľa Petra Bukova, analytika Capital markets, má tento nový spôsob doručovania zásielok do budúcnosti veľký potenciál. „Doručenie sa niekoľkonásobne zrýchli. Navyše ide aj o ekonomickejšie a ekologickejšie riešenie, než je cestná doprava. Avšak podobne, ako pri elektromobiloch, aj tu ide o náročný prechod zo zaužívaného do nového. Bude to nákladné,“ povedal pre HN Bukov.

Drony má aj Amazon
Zatiaľ čo pre Google ide o nové odvetvie, do ktorého sa snaží preniknúť, Amazon drony potrebuje pre lepšie fungovanie už poskytovanej služby – doručovania tovaru. „Pre Amazon je kľúčové zefektívniť proces doručovania pre svojich zákazníkov, takže ide o vylepšenie hlavného biznisu. Firma však na tom v súčasnosti nie je najlepšie, aj kvôli nedávnym akvizíciám, takže veľké investície do inovácií sa jej nemusia vyplatiť,“ zhodnotil Bukov situáciu firmy Amazon.

Práve kvôli tomu by lepšie podmienky pre tento konkurenčný boj mal mať Google. „Ten aj pravdepodobne bude víťazom, hlavne vďaka finančnej stabilite firmy,“ dodal Bukov. Vzhľadom na to, že ide o zložitý a drahý projekt, konkurencia podľa neho len tak ľahko nepríde.

Drony nie sú žiadnou novinkou
František Duchoň a Peter Hubinský z Ústavu robotiky a kybernetiky Slovenskej technickej univerzity sa zhodujú v tom, že Amazon a Google nepriniesli so svojimi dronmi žiadnu prevratnú revolúciu. „Technológia dronov nie je nová. Novinkou je snaha masovo presadiť túto technológiu na komerčné účely,“ povedal pre HN Hubinský.

Podľa Duchoňa sa podobné zariadenia vyvíjajú už niekoľko desaťročí. „Historicky možno považovať za prvý známy dron bezpilotný lietajúci stroj Predator, ktorý používa americká armáda. Toto bezpilotné lietadlo bolo prvýkrát vyrobené v roku 1995 a používalo sa na prieskum bojiska,“ vysvetlil Duchoň.

Zostrojenie takýchto autonómnych lietajúcich strojov je zložité. Modelárske drony sú však dostupné aj pre verejnosť ako zábava a môže si ich kúpiť každý. „Ich ceny sa pohybujú rádovo okolo niekoľko stoviek eur,“ povedal Duchoň. Podľa Hubinského záleží na určení a veľkosti takéhoto dronu. „Cena môže byť od lacných hračiek od desať do sto eur, po veľké profesionálne zariadenia v cene do desaťtisíc eur,“ dodal Hubinský.

Dokážu nosiť aj zbrane
Technológia dronov sa dnes využíva najmä vo vojenskom sektore. „Po prvom takomto americkom stroji Predator došlo k úpravám týchto zariadení. Inštalovali sa do nich aj zbraňové systémy,“ hovorí Duchoň, kde je kameň úrazu dronov.
„Verejnosť začala intenzívne vnímať problematiku bezpilotných lietajúcich strojov. Zábery z bojísk ako Irak, Sýria, Gruzínsko či Afganistan ukazovali pôsobenie dronov vo vzdušnom priestore. Niekedy sa dostali na svetlo sveta dokonca aj zábery preukazujúce používanie zbraní týmito strojmi. Vtedy začala mať predovšetkým americká verejnosť obavy, kam takáto technológia môže zájsť,“ vysvetlil Duchoň, prečo sa spoločnosť negatívne stavia k takýmto zariadeniam.

Obyvatelia sa začali obávať lietajúcich zariadení, ktoré môžu zabíjať. „Ľudia sú náchylní na rôzne konšpirácie, predovšetkým v prípadoch, keď ich jedinou devízou je nevedomosť,“ dodal Duchoň. Začal vznikať tlak, aby sa používanie týchto strojov obmedzilo a zaviedla sa platná legislatíva ošetrujúca pravidlá používania dronov. Práve to je dôvodom, prečo Google testuje tieto zariadenia v Austrálii, a nie v USA – americké zákony sú na takéto lietajúce zariadenia prísnejšie.

Podľa Duchoňa však cieľom prvých dronov skutočne bolo ušetriť ľudské životy. „Stroj Predator bol určený na prieskum bojiska, na zistenie polohy nepriateľských vojsk, na koordináciu vlastnej armády a podobne – nebolo teda potrebné posielať prieskumníkov.“

Postupne sa však využitie dronov zmenilo. „V súčasnosti sú však tieto systémy vo vojenskom sektore osadené taktiež raketovými zbraňami a dokážu človeka aj usmrtiť,“ tvrdí Duchoň.

Ďalším rizikom týchto zariadení je samotný fakt, že potrebujú komunikovať s človekom. „Vo vojenskom sektore stroj síce letí samostatne, no o odpálení zbraňového systému stále rozhoduje človek,“ pripomína Duchoň. Akú misiu teda vykonáva daný stroj, určí ten, kto s ním komunikuje. Túto komunikáciu je však možné narušiť, prípadne prevziať celé riadenie tohto stroja.

V každom prípade bude potrebné rádiové spojenie s dronom, čo zakladá možnosti na napadnutie takéhoto spojenia hackermi. Potom niekto môže dron použiť na vlastné účely. „Tak, ako sa dá zneužiť akýkoľvek iný dopravný prostriedok, aj dron s dostatočným doletom a nosnosťou môže doručiť napríklad výbušninu tam, kam treba, a vrátiť sa na základňu,“ zdôrazňuje Hubinský.

Drony masové nebudú
Technológia doručovania zásielok prostredníctvom dronov pritom nie je malou investíciou. Okrem peňazí, ktoré bude potrebné použiť na zlepšenie technológie a infraštruktúry, majú takéto zariadenia aj iné úskalia.„Obvykle je jedna vrtuľa tohto stroja poháňaná jedným motorom. A drony potrebujú dostatok energie na dlhší let pre všetky tieto motory,“ vysvetlil Duchoň.

Existujú síce vysokokapacitné batérie, no tie majú aj vyššiu hmotnosť, takže dron by na sebe niesol veľkú, neužitočnú záťaž. „V súčasnosti tie ľahšie stroje dokážu lietať vo vzduchu len pár minút a ich nosnosť je nízka,“ konštatoval Duchoň, v čom je ďalší problém tejto technológie. Ak ich teda Google alebo Amazon budú chcieť využívať na masové doručovanie tovaru, čaká ich ešte mnoho úprav existujúcich strojov.

Hubinský upozorňuje aj na problém infraštruktúry a doručovania zásielok. „Tiež treba doriešiť spôsob preberania zásielky – na to by mohol byť napríklad rodinný dom s vlastným pozemkom vybavený malou pristávacou plochou. Neviem si však predstaviť, ako by ju stroj doručil zákazníkovi bývajúcemu v desaťposchodovom paneláku v husto zastavanej mestskej štvrti,“ vysvetlil Hubinský. Na tieto účely by podľa neho mohla existovať dostatočne hustá sieť verejných pristávacích plôch.

Experti sa zhodujú, že by bolo potrebné upraviť aj súčasnú legislatívu. „Povedzme, že každý jeden balík alebo list budú nosiť takéto stroje. Viete si predstaviť, ako zahustený by bol priestor nad našimi hlavami?“načrtol Duchoň ďalší problém, s ktorým sa firmy používajúce drony budú musieť vysporiadať.

Vybudovanie potrebnej infraštruktúry bude obrovskou investíciou. „Vyžaduje to veľkého investora, ktorému bude sieť v krátkom čase generovať primeraný zisk. A takými firmami sú práve Amazon, DHL aj Google,“povedal Hubinský.

Chcú zmeniť verejnú mienku
Google a Amazon sa teraz snažia zverejnenými videami masovo preukázať mierové využitie dronov vzhľadom na predošlé negatívne postoje verejnosti. „Reklamné videá, ktoré kolovali internetom a médiami, mali za cieľ upraviť verejnú mienku. Reálne však k takémuto využitiu dronov v najbližších rokoch nedôjde. Z hľadiska funkčnosti sa totiž treba zamyslieť nad parametrami týchto strojov,“ dodal Duchoň.

Dróny je podľa neho možné využiť len v priestoroch, ktoré nie sú pre ľudí bežne dostupné, napríklad na spomínaný rozvoz zdravotníckeho materiálu alebo potravín v Afrike či v Austrálii. „Preto si myslím, že táto hystéria okolo dronov bola vyvolaná skôr ako psychologický efekt, aby ich ľudia vnímali aj pozitívne,“ dodal Duchoň.