Technologická firma Siemens má na konte viacero produktov, ktoré sa zapísali do histórie.

Položil kábel a spojil dva kontinenty. Telegrafickým vedením. Vďaka svojmu vynálezu sa tak zapojil do jednej z najväčších telekomunikačných revolúcií, ktorú dnes môžeme prirovnať k rozšíreniu internetu. Meno Siemens sa aj napriek týmto prelomovým udalostiam dnes spája viac so spotrebnou elektronikou ako s telegrafom, ktorý spojil svet. Biznis, ktorý mal pôvodne zakladateľa Wernera von Siemens zachrániť pred finančným bankrotom, napokon stál za vytvorením globálneho gigantu.

Škatuľka od cigár a plech

Za zrodom elektronickej spoločnosti stojí jeden muž a jeho vášeň vynálezcu. Werner von Siemens sa narodil v roku 1816 v pruskom mestečku Lenthe. Ako najstarší zo 14 súrodencov to však nemal ľahké. Rodina nemala peniaze na to, aby syn dokončil školu. Aj preto ako mladík nastúpil do armády, čím si zabezpečil štúdium na Delostreleckej a technickej akadémii v Berlíne. Už tam ho zaujímala fyzika či chémia, ktoré ho zlákali natoľko, že v roku 1842 objavil princíp galvanického striebrenia a zlátenia.

Patent však predáva. Po smrti rodičov sa musel postarať o rodinu. Pustil sa teda do vlastného biznisu s telegrafickým spojením, pomocou ktorého nakoniec spojil celý svet. Siemensovi totiž napadlo vylepšiť pôvodný Wheat-stonov telegraf, ktorý bol v tom čase veľmi zložitý. Použil pri tom len škatuľku od cigár, plech, kúsky železa a izolačný drôt. \“Ďalšou výhodou telegrafu bolo, že dokázal pomocou strelky ukazovať Morseovu abecedu,\“ vraví Lukáš Lóci, analytik zo spoločnosti Capital Markets. O prvý ručičkový telegraf na svete s patentovaným kladivkom bol záujem nielen u bádateľov, ale začínala si ho všímať aj podnikateľská elita. Vynález začala používať pruská armáda, ale i poštové úrady.

Siemens spájal svet

Siemens začal podnikať v období, keď sa Nemecko pokúšalo zjednotiť kniežatstvá do celku. Tento proces zabezpečil v krajine colné zjednotenie, slobodu tlače a súdne reformy, ako aj odstránenie feudálnych povinností. V roku 1871 vzniklo Nemecké kniežatstvo, vďaka čomu došlo k istej liberalizácii. Okrem toho sa v krajine začala industrializácia a všetky oblasti života zaznamenávali revolučné zmeny. Siemens situáciu využil na to, aby si založil firmu. Ani len netušili že z malej dielne sa neskôr stane gigant pôsobiaci v 190 krajinách sveta. Všetko sa to začalo prvou ponukou – inštaláciou telegrafického vedenia medzi Berlínom a Frankfurtom nad Mohanom, ktoré dokončil v roku 1848. Jeho plány dobyť so svojím vynálezom svet naberali na obrátkach. Jeho diaľkové telegrafické linky sa dostali do Ruska, ale spojili tiež vyše 11-tisíc kilometrov vzdialené mestá ako Londýn a Kalkata.

Boom prišiel v roku 1875 s položením prvého transatlantického kábla vedúceho z írska do USA. Ako vôbec prvý spojil Európu so Severnou Amerikou. \“Technologický vynález nadobúda hodnotu iba vtedy, keď technológia je tak ďaleko vpredu, že vynález sa stane nutnosťou,\“ napísal Werner von Siemens v pamätiach.

Od telegrafu k hrncom

Po Siemensovom odstúpení z čela firmy a neskôr po jeho smrti podnik expandoval do zahraničia a skupoval telekomunikačné podniky. \“Carl Friedrich von Siemens, zakladateľov syn a vedúci firmy v dvadsiatych a tridsiatych rokoch, zachoval univerzálnu pôsobnosť spoločnosti v rámci elektrotechnického priemyslu aj vďaka týmto slovám: Iba elektrotechniku, ale celú,\“ povedal pre HN Frank Wittendorfer, vedúci Historického ústavu Siemensu.
Takúto filozofiu mala až do konca druhej svetovej vojny. Zničené budovy po ostreľovaní musela firma zrekonštruovať, stavala tiež železničné stanice a v núdzovom režime vyrábala aj produkty, ktoré ľudia potrebovali každý deň: od hrncov až po lopaty na uhlie. A hoci si spoločnosť udržala renomé telekomunikačnej firmy, čoraz viac rástol dopyt po spotrebnom tovare, ktorý Siemens využil. A úspešne.