Matej Krajčovičanalytik spoločnosti Capital Markets: \“Táto negatívne prvá priečka Bratislavy sa môže na prvý pohľad zdať ako nespravodlivá. Tento fakt sa dá pomerne jednoducho vysvetliť. Slovensko v posledných rokoch priťahovalo a stále priťahuje podnikateľskú aktivitu. Ekonomika rástla a najviac sa to prejavilo, samozrejme, v našom hlavnom meste. To podnietilo pracovné príležitosti a zo strany obyvateľov tak stúpol záujem o bývanie v meste a spolu s nízkymi úrokovými sadzbami stúpli ceny bývania.

 

 

Tu môžeme vidieť aj istú mieru, ktorou prispeli lacné pôžičky k ekonomickému rozmachu. Pri týchto podmienkach ceny bytov mali priestor rásť rapídnejšie ako príjem. Drvivá väčšina nehnuteľností je kupovaných na hypotéku alebo inú formu úveru, kde podmienky na získanie boli v posledných rokoch viac než prijateľné a tak sa tým na trh mali ako dostať prostriedky na kúpu nehnuteľností a vytlačením jej ceny nahor. Náš priemerný plat síce za posledné roky rástol, ale aj s ohľadom na jeho výšku v hlavnom meste, je život pre človeka s takýmto priemerným príjmom drahší ako v inom meste na Slovensku.

Z časti za to môže aj nízky sklon k sporeniu obyvateľov a tak namiesto toho aby si usporili, aj menšiu čiastku v dôsledku nižšieho príjmu v pomere k nákladom, ktoré znášajú, radšej túto čiastku minú. Tiež v Bratislave je badať aj väčšiu polarizáciu v príjmoch, keďže tu môže byť nerovnomernejšie rozdelenie majetku a tak majetnejšie vrstvy vlastnia väčšie percento majetku ako tomu môže byť v iných regiónoch. Priemerný plat zohľadňuje extrémy v majetku ale ceny a náklady na život už túto skutočnosť zohľadňovať nemusia.

Praha nás minula v tomto porovnávaní len o vlas, čo pravdepodobne zapríčinila len mierne vyššie priemerná mzda a očividne jemne nižšia pružnosť ceny nehnuteľností. Iné väčšie mestá ako je Luxemburg a Paríž majú niekoľko násobne väčší priemerný plat ako je tomu v Bratislave a tým, že tieto mestá už dlhšie prosperujú tak aj cena za bývanie sa dostala do stabilnejšieho tempa a nie je taká volatilná a citlivá na ekonomický rozvoj ako je tomu u nás.

Samozrejme nesmieme zabudnúť aj na spoločensko-kultúrne rozdiely, ktoré nemožno ignorovať. V najbližšej dobe nepredpokladám, že by sa v Bratislave tento pomer výrazne zlepšil, skôr na najbližších pár rokov bude mať ešte obytná plocha priestor zdražieť, ale keď dôjde ku korekcií ceny na trhu nehnuteľností tak obytná plocha sa môže dočkať zlacnenia v pomere ku platu.\“