Lotyšsko chce začať platiť eurom v priebehu dvoch rokov

Rozšírenie eurozóny. Podľa Európskej komisie a Európskej centrálnej banky však krajina zatiaľ nespĺňa podmienky.
Lotyšsko chce začať platiť eurom v priebehu dvoch rokov

Lotyšsko má veľkú šancu stať sa súčasťou eurozóny od roku 2014. Medzinárodný menový fond navyše očakáva, že krajina splní podmienky na vstup už začiatkom budúceho roka.

Podľa vzoru Estónska
Ambíciu stať sa členom euroklubu potvrdil pre HN lotyšský premiér Valdis Dombrovskis. „Z technického hľadiska máme už lotyšský lat zviazaný s eurom. Znamená to, že pociťujeme všetky nevýhody spoločnej meny, ale nemáme prístup k výhodám,“ povedal nám líder štátu s viac ako dvomi miliónmi ľudí. Dlhovej krízy v euroklube sa neobáva. „Estónsko prijalo euro v strede krízy. Napriek všetkým problémom sa po prijatí posilnila dôvera finančných trhov v jeho ekonomiku a vzrástla jej konkurencieschopnosť,“ dodáva Dombrovskis.

Európska komisia je v otázke zavedenia eura Lotyšskom opatrnejšia. „V májovej konvergenčnej správe sme konštatovali, že zatiaľ nespĺňa podmienky vstupu do eurozóny,“ povedal Andrej Králik zo zastúpenia komisie na Slovensku. Vypracovanie ďalšej správy je naplánované na rok 2014, pokiaľ niektorý z adeptov na prijatie spoločnej meny nepožiada o skorší termín.

Výhrady má aj Európska centrálna banka. Medzi aprílom 2011 a marcom 2012 dosiahla inflácia v krajine priemerne viac ako štyri percentá. Povolenú hranicu prekročila o jedno percento. Druhým nedostatkom je podľa eurobanky rozpočtový deficit. Riga mala vlani schodok rozpočtu tri a pol percenta hrubého domáceho produktu. Zaviazala sa však, že ho tento rok skresá tesne nad hranicu dvoch percent.

Vstup krajiny o niečo väčšej ako Slovensko do euroklubu jej nakoniec môže priťažiť. „Lotyšsko nie je dosť blízko priemeru eurozóny. Nemôžeme povedať, že menová politika z dielne ECB bude pre jeho ekonomiku vhodná,“ odhalil jedno z rizík osvojenia si eura analytik spoločnosti Next Finance Martin Prokop. Podľa Zoltána Csibu, analytika Capital Markets, vstupuje Riga na neistú pôdu. Naopak, eurozóna nepodstupuje významnejšie riziko.

Záchranu zvládli
Lotyšsko patrí momentálne k trom najrýchlejšie rastúcim ekonomikám v Európskej únii. V rokoch 2009 a 2010 bolo pritom všetko inak. Kríza spôsobila veľký prepad hospodárstva a prudký nárast štátneho dlhu. Na rad prišiel záchranný program od MMF a únie s úverom vo výške 7,5 miliardy eur. Vláda prijala reformy a škrty, čím sa zvýšila nezamestnanosť a stlačila náklady na prácu. „Lotyšsko si po pol roku od skončenia programu počína pozoruhodne,“ vyhlásil včera menový fond na adresu Rigy.