Grécko má za sebou ťažký víkend plný presviedčania inšpektorov takzvanej trojky.

\"\" „Vláda
prijala veľa ťažkých opatrení, aby zabezpečila šiestu splátku z úveru,“
vyhlásil včera domáci minister financií Evangelos Venizos. Tvrdí, že sa
dohodol s vyslancami Medzinárodného menového fondu, Európskej komisie a
Európskej centrálnej banky na úsporných opatreniach a uvoľnení ďalších
ôsmich miliárd eur zo 110-miliardového záchranného balíka.

Podľa agentúry Reuters sú však inšpektori
nespokojní s napĺňaním kľúčového opatrenia. Je teda otázne, či
definitívny verdikt auditu, ktorý ukončia inšpektori v piatok, bude
pozitívny. Vyslancov trojky by pritom mohol presvedčiť návrh rozpočtu
pre budúci rok, ktorý bol v gréckom parlamente „na pretrase“ včera až do
neskorých nočných hodín.

Rizikové prepúšťanie
Ohniskom znepokojenia inšpektorov je podľa medializovaných informácií plán na „odloženie“ 30-tisíc štátnych pracovníkov do takzvanej zálohy, pričom by im štát vyplácal tri pätiny pôvodnej mzdy.
Väčšinu z nich by mali tvoriť starší ľudia s vekom nad 60 rokov.
Inšpektori však pochybujú o dostatočnom prínose tohto opatrenia.

\"\"„Zoštíhľovanie
štátneho aparátu je citlivou politickou témou, ktorá môže ohroziť aj
rozvoj ekonomiky v krajine,“ upozorňuje Zoltán Csiba z Capital Markets.
V stávke je veľa. Ak inšpektori neodporučia „naliatie“ ďalších miliárd
do Atén, krajina sa podľa väčšiny odborníkov ocitne v bankrote.

V rámci prepúšťania by štátnu správu malo
opustiť takmer 150-tisíc zamestnancov. Na grécku vládu pritom nečíhajú
len čoraz častejšie protesty, no i „nešťastne“ sformulovaná ústava
krajiny. Tá totiž garantuje štátnym zamestnancom doživotné zamestnanie.
Každou formou ich prepúšťania tak vláda vstupuje na „právne a politické mínové pole“.

Nový tlak na súkromný sektor
Odborníci
sa zhodujú, že v záujme udržania eurozóny bude Grécku odklepnutá aj
ďalšia časť z prvej pôžičky. Na obzore je však nový front. „Ak otvoríme
dohodu o dobrovoľnej účasti, nielenže stratíme vzácny čas, ale
pravdepodobne aj podporu súkromných investorov,“ varuje šéf Deutsche Bank
Josef Ackermann. Reaguje tak na snahu niektorých členov eurozóny na
čele s Nemeckom o väčšie zatiahnutie súkromného sektora do záchrany
Grécka. Otvoriť sa má dohoda z júla, podľa ktorej sa mal súkromný sektor
vzdať 21 percent hodnoty svojich dlhopisov v mene pomoci Aténam. Začalo sa však hovoriť o odpustení až polovice dlhu.