Kandidátmi zostávajú Christine Lagardeová a Agustin Carstens.

Strauss-Kahn po škandále odstúpil z postu šéfa MMF. Kto ho nahradí? V hre sú dvaja kandidáti.

 

\"Reuters\" \"Reuters\"

 

 

\"VladimírVladimír Gešperík

Capital Markets

Jednoznačným favoritom je Christine
Lagardeová. Je jedinou zástupkyňou EÚ, ktorej MMF podľa nepísaných
pravidiel patrí. Augustin Carstens je zástupca krajín BRICK, ktorých
sila rastie na takúto pozíciu si však myslím toto zoskupenie zatiaľ
nedozrelo.

 

\"MarkétaMarkéta Šichtařová

Next Finance

Podľa môjho názoru najvhodnejší a
najpravdepodobnejší kandidát nebude ten istý. Christine Lagardeová,
terajšia francúzska ministerka financií, má podporu nielen krajín
eurozóny, ale podľa francúzskeho vyjadrenia môže počítať aj s podporou
Číny. Padá tak možnosť, že by o kreslo šéfa MMF bojovala niektorá z
rozvojových krajín. Jej nevýhodou potom môže byť vo finančnom svete
právnické vzdelanie. Lagardeová je tiež veľkou zástankyňou záchrany
nadmerne zadlžených krajín bez toho, aby došlo k reštrukturalizácii
dlhu. Naopak, podľa môjho názoru by najlepším kandidátom bol Stanley
Fischer. Ten už predtým pôsobil ako hlavný ekonóm svetovej banky. Aj
Fischer priznal, že bolo rozumné počkať s akoukoľvek akciou voči
gréckemu dlhu. V čase, keď trhy boli neisté, by reštrukturalizácia
znamenala veľké ohrozenie európskej ekonomiky, bankového sektora ai
ohrozenie pre obyčajných ľudí (podľa jeho vyjadrení). Preto sa dá
očakávať, že by v tomto smere viedol MMF. Mexický guvernér centrálnej
banky Carstens zostal tak skôr do počtu, aj keď ani jemu sa nedajú
uprieť hospodárske skúsenosti. Rovnako ako Lagardeová sa snažil nájsť
podporu v prípade rozvojových krajín.

\"AnalytikRonald Ižip

TRIM Broker

Po posledných vyjadreniach MMF a stiahnutí
ostatných kandidatúr ostávajú v hre iba dvaja kandidáti – Francúzka
Lagardeová a Mexičan Carstens. Európa, ktorá ma v MMF tretinu hlasov, má
asi najsilnejšiu pozíciu v podpore svojho kandidáta. K nej sa pridalo
aj niekoľko afrických a ázijských krajín.  Carstens sa môže spoliehať na
podporu Južnej Ameriky a lobuje aj za podporu USA.  Podľa dávnej dohody
o rozdelení si pozícií medzi USA a Európou by však mali USA podporiť
práve európskeho kandidáta. Pokiaľ to nespravia, vedia, že by mohli
stratiť svoju pozíciu na čele Svetovej banky, čo si určite neželajú. Z
pragmatických dôvodov je preto zrejmé, že pozíciu získa Francúzka. Je to
však nesprávne rozhodnutie, pretože MMF potrebuje veľkú zmenu a
európsky líder ju nie je schopný priniesť. MMF je organizácia pod veľkým
vplyvom bankovej loby a jej rozhodnutia idú často v rozpore s jej
vlastnými ideálmi. Z tohto dôvodu jednoznačne preferujem Cartensa.

 

\"SteenSteen Jakobsen

Saxo Bank

Do voľby výkonného
riaditeľa Medzinárodného menového fondu, ktorá sa má konať 30. júna,
zostávajú len dni. Zatiaľ to vyzerá, že zvíťazí jeden z dvoch veľmi
kvalifikovaných uchádzačov: francúzska ministerka financií Christine
Lagardeová alebo guvernér mexickej centrálnej banky Agustin Carstens.

Nehľadiac
na to, ako objektívne chcete pristupovať k určeniu toho najvhodnejšieho
uchádzača na tento post, pri hodnotení víťazného potenciálu musíte mať
na zreteli aj politické súvislosti. Od založenia MMF v júli 1944 bol
jeho výkonným riaditeľom vždy Európan. Je to súčasť \“dohody\“ s USA – kým
v čele Svetovej banky stojí Američania, pri kormidle MMF bol doteraz
vždy Európan.

Z tohto hľadiska je jednoduchšie pochopiť, prečo už
nie je kandidátom guvernér izraelskej centrálnej banky Stanley Fischer,
ktorý mal objektívne najlepšie predpoklady, a prečo je jasnou
favoritkou Lagardeová. Hoci by Stanley Fischer obohatil túto inštitúciu o
novú intelektuálnu dimenziu, som presvedčený, že obaja kandidáti, ako
Christine Lagardeová, tak Augustín Carstens sú veľmi kvalifikovaní – aj
keď každý z iných dôvodov.

Lagardeová je dominantným aktérom na
medzinárodnej scéne. Je rešpektovanou francúzskou ministerkou financií a
hrá významnú úlohu v riešení problému zadlženosti EÚ. Má za sebou tiež
skvelú skúsenosť z USA, kde predtým pôsobila ako hlavný partner
chicagskej advokátskej firmy Baker & McKenzie. Ako budúci výkonná
riaditeľka by do rokovania tejto inštitúcie vniesla politický vplyv a
európsky pohľad.

Na druhej strane, pragmatickejšiemu pohľadu má
A. Carstens pre to, aby sa stal budúcom výkonným riaditeľom, väčší
kariérne predpoklady a schopnosti. Bol námestníkom výkonného riaditeľa
MMF a má tiež skúsenosti z postov v centrálnej banke a na ministerstve.
Najdôležitejšie však je, že zastupuje rozvíjajúce sa ekonomiky, ktoré v
MMF získavajú čoraz významnejšiu úlohu. Zreteľne to bolo vidieť v roku
2010 na schôdzke krajín G-20, na ktorej získali rozvíjajúce sa trhy v
MMF väčší počet hlasov. Voľba A. Carstensa do čela MMF by znamenala
stávku na \“vlastného koňa\“.

Aj keď si myslím, že A. Carstens je z
hľadiska skúseností a zásluh o niečo lepším kandidátom ako Ch
Lagardeová, očakávam, že 30. júna získa v hlasovaní výkonnej rady MMF
väčšinu práve Lagardeová. Ak mám byť úprimný, myslím si, že bude len
veľmi ťažké nájsť vo fungovaní MMF nejaký rozdiel, či už ho povedie Ch
Lagardeová alebo A. Carstens.

Problémy, ktorým čelí USA a Európa,
sa teraz nachádzajú vo fáze, kedy už hranie na čas a kopanie do
príslovečnej plechovky pred sebou nie je riešením. Nový výkonný riaditeľ
MMF by mal byť hodnotený podľa toho, ako jasne dáva svetu najavo, že
vytĺkanie dlhov ďalšími dlhmi nám prinesie len \“premárnenú dekádu\“, ako
je tomu v Japonsku. Nech teda predvolebný boj začne!


 

Vizitky kandidátov na post šéfa Medzinárodného menového fondu

\"\"Augustín Carstens (53)
– Guvernér mexickej centrálnej banky. Do banky nastúpil už v 80.
rokoch minulého storočia, v rokoch 1999 a 2000 bol výkonným riaditeľom
MMF a v rokoch 2003 až 2006 bol námestníkom hlavného riaditeľa MMF.
Od decembra 2006 do decembra 2009 bol ministrom financií, potom
hlavným ekonómom centrálnej banky. Guvernérom centrálnej banky je od
vlaňajšieho januára. Narodil sa 9. júna 1958 v Mexico City. Na Mexickom
technologickom inštitúte (Itami) vyštudoval ekonómiu a doktorát z
ekonómie získal na Chicagskej univerzite. Veľmi diskutovanou témou sú
jeho údajne úzke väzby na politickú elitu krajiny. Jeho nevýhodou je
tiež fakt, že chýba jednoznačná podpora dôležitých krajín, ako sú napríklad Brazília a India.

\"\"Christine Lagardeová (55)
– Od júna 2007 je francúzskou ministerkou hospodárstva, financií a
priemyslu. Je prvou ženou v tejto funkcii a najdlhšie slúžiacim
ministrom financií Francúzska od konca druhej svetovej vojny. Do vlády
zasadla prvýkrát v roku 2005 ako ministerka zahraničného obchodu,
potom bola v máji 2007 krátko ministerkou poľnohospodárstva a
rybolovu. Narodila sa ako Christine Madeleine Odette Lallouetteová v
Paríži 1. januára 1956. V 15 rokoch sa stala majsterkou Francúzska v
synchronizovanom plávaní. V roku 1974 získala štipendium do USA, kde
pracovala ako stážistka u kongresmana Williama Cohena. Potom na
prestížnej Parížskej univerzite (nazývaná Paris X) a elitnej vysokej
škole pre správnych úradníkov (ENA) vyštudovala právo a politológiu.
Kariéru urobila vo firme Baker & McKenzie, kam nastúpila v roku
1981. Ako ministerka financií si získala veľký medzinárodný kredit. V
roku 2008 ju magazín Forbes zaradil na 14. miesto medzi najmocnejšími
ženami sveta a v roku 2009 bola podľa Financial Times najlepším
ministrom financií v eurozóne. Kandidatúru Lagardeovej komplikuje
vyšetrovanie jej údajného zneužitia postavenia v kauze vysokého
odškodného, ​​ktoré na štátu v roku 2008 vysúdil Bernard Tapie. Tento
francúzsky podnikateľ, v polovici 90. rokov odsúdený  za korupciu vo
futbale, žiadal vo vlečúcom procese po štáte kompenzáciu za to, že ho
štátna finančná inštitúcia Crédit Lyonnais pripravila na začiatku
deväťdesiatych rokov o 285 miliónov eur pri predaji firmy Adidas.