Nočná mora Grékov sa stáva realitou. Krajina sa bude musieť zbaviť eura

„Návrat k drachme je takmer istý, keďže v eure bez pomoci nedokážu
fungovať ani deň,“ vyhlásil analytik spoločnosti Capital Markets Lukáš
Lóci.

Podľa neho je grécka vláda už v koncoch. Chce sa zbaviť zodpovednosti
a preniesť ju na obyvateľov Grécka prostredníctvom referenda. Aby sami
rozhodli, či sú ochotní pristúpiť na podmienky veriteľov. 

Cyperský scenár

„Grécka vláda si nateraz minula všetky tromfy,“ zhrnul situáciu
analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský. Možné sú už len dva scenáre –
rýchla a rozsiahla pomoc zo strany veriteľov alebo rovnako rýchly
odchod Grécka z eurozóny.

„Ekonomický život sa v krajine zastavil, takže odpoveď sa dozvieme veľmi rýchlo,“ pokračoval.

Ako analytici poukázali, od pondelka sa na Peloponézkom poloostrove
opakuje situácia, v ktorej bol Cyprus pred dvoma rokmi. Vďaka kontrole
toku kapitálu tak máme v eurozóne dve eurá – normálne a grécke. V tejto
situácii bol Cyprus v roku 2013. Nakoniec v eurozóne zostal.

„Grécko by preto muselo rýchlo a kompletne kapitulovať pred všetkými
požiadavkami veriteľov, a tí by zase museli nájsť politickú vôľu na
ďalší veľký a hlavne rýchly balík pomoci,“ vysvetlil Vlachynský.

Gréci bez pomoci nezostanú

Okrem 5. júla, kedy budú známe výsledky referenda, bude dôležitý aj
termín 20. júl. „Medzinárodný menový fond povolil odloženie splatnosti
dlhu o 20 dní, a preto práve vtedy by malo dôjsť zo strany Grécka k
opusteniu eurozóny,“ dodal Lóci.

Na druhej strane odborníci nepredpokladajú, že by veritelia nechali
Atény napospas osudu pri prechode na drachmu. „Neviem si predstaviť, že
by si veritelia kompletne nad Gréckom umyli ruky a ponechali ho jeho
vlastnému osudu. To by nedopustilo ani USA,“ uviedol ekonóm finančnej
skupiny Roklen Lukáš Kovanda.

Krajina je totiž veľmi významná z geostrategického hľadiska. „Nakoľko
by sa tam mohol štát rozvrátiť a stal by sa nevyspytateľným jazýčkom na
váhach geopolitickej šachovnice,“ doplnil Kovanda.

Minimálne dopady na Slovensko

Ekonómovia upokojujú, že grécky bankrot by nemal mať veľké negatívne
dopady na ekonomiky zvyšných štátov eurozóny. Tamojšia ekonomika
predstavuje len 2 percentá z celkového hospodárstva krajín platiacich
spoločnou menou.

„Globálna depresia, ktorá nastala po páde banky Lehman Brothers v
roku 2008, by sa nemala opakovať. Ekonomika Slovenska a ani Česka by
namala byť citeľne zasiahnutá,“ dodal Kovanda.

V súčasnosti Grécko dlhuje štátom a verejným inštitúciám približne
240 miliárd eur. Táto čiastka je kombináciou úverov od členských štátov
eurozóny, Medzinárodného menového fondu a zahrňuje taktiež grécke
dlhopisy, ktoré nakúpila Európska centrálna banka.

Súkromní veritelia momentálne držia dlhopisy za zhruba 40 miliárd
eur. Táto čiastka však bola pred rokom 2012 vyššia ako 100 miliárd eur.
Tamojšia vláda taktiež dlhuje svojim bankám 15 miliárd eur v podobe
krátkodobých dlhopisov.

Je úplne demokratické, aby sa Gréci rozhodli v referende

Redakcia Aktuality.sk sa rozprávala s mladou Grékyňou Harou, ktorá
práve na Slovensku dovolenkuje a spoznáva krásy našej krajiny. Na
rozdiel od polovice mladých Grékov má šťastie, že má prácu, keď ju
nedávno zamestnala britská firma. S Harou sme sa okrem iného rozprávali o
súčasnej situácii na Peloponézkom polostrove.

• Je veľkým prekvapením pre Grékov, že premiér Tsipras nakoniec vyhlásil referendum ohľadom požiadaviek veriteľov?

Pre mňa osobne to nebolo prekvapením. Všetky vlády pred voľbami totiž
sľubovali koniec úsporným opatreniam. Syriza, ako nová strana, ktorá
nie je poznačená korupčnými škandálmi ako predchádzajúce politické
strany, sa snaží dodržať svoje sľuby.

Je predsa úplne demokratické, aby sa vláda opýtala svojich občanov,
ako chcú a či prípadne vlastne aj chcú implementovať nejaké ďalšie
úsporné opatrenia.

• Zdá sa vám demokratické, keď sa jedného dňa dlžník rozhodne nesplatiť svoje dlhy, ktoré si zobral v minulosti?

Väčšina gréckeho obyvateľstva chce splatiť dlhy a rovnako tak aj
vládnuca Syriza, avšak musí to mať ekonomické opodstatnenie. Dnes je
ekonomicky a matematicky nemožné, aby Grécko aj v rámci úsporných
opatrení splatilo všetky svoje dlhy.

Podľa mňa je úplne legitímne, aby sa ľudia rozhodli, ako vlastne chcú
vrátiť požičané peniaze. Tu je dôležitá ešte jedna vec, a to, že veľká
časť dlhu je spojená s obrovskou politickou korupciu predchádzajúcich
vlád.

• Chápu vlastne Gréci, že život na dlh nie je dlhodobo možný?

Samozrejme, všetci vedia, že ak nevyriešime náš dlh, tak o raste
môžeme len snívať. Je to uzavretý kruh, pretože dlh stále narastá,
zvyšujú sa dane a ekonomický rast klesá. Nikto jednoducho nechce žiť
takýmto spôsobom.

Grécke domácnosti už stratili približne 30 percent svojej kúpnej sily
od vypuknutia krízy. Gréci môžu splatiť len tak veľký dlh, ktorý
zvládnu.

• Ako dopadne podľa vás referendum?

Nie som si úplne istá. Veľmi bude záležať na propagande, ktorá
prebehne v médiách. Už teraz sa ozývajú hlasy, ktoré šíria strach. Ľudia
sa tak môžu napríklad dozvedieť, že pokiaľ budú pokračovať škrty vo
vládnych výdavkoch, tak za chvíľu nebude ani toaletný papier v obchodoch
a podobne.

Otázka však nie je to, či chceme vystúpiť z eurozóny, ale či
súhlasíme s návrhmi veriteľov. Dôležité bude, či prevládne strach alebo
nádej.

• Viete si predstaviť, že by sa Grécko vrátilo k drachme?

Grécky dlh je čisto v číslach obrovský v porovnaní s ostatnými
krajinami. Avšak tento krok by mohol spustiť lavínu odchodu z eurozóny
aj v ostatných štátoch, ako napríklad v Španielsku alebo Taliansku.

Veľa ľudí stráca nádej a myslia si, že úsporné opatrenia im neprinesú
žiadne zlepšenie. V prípade drachmy si uvedomujú ďalšie prehĺbenie
problémov, ktoré by však za dva až tri roky pominuli a potom by mohol
prísť ekonomický rast.

Neviem si síce predstaviť návrat k pôvodnej mene, ale mohlo by to byť možné.

• Myslíte si osobne, že by malo Grécko zostať v eurozóne?

V prvom rade sme vôbec nemali prijímať euro. Kvôli tomu veľmi
zdraželi tovary bežnej spotreby, ako napríklad potraviny. Stredná a
nižšia trieda veľmi negatívne pocítila tieto dopady.

Na druhej strane luxusné tovary, ako napríklad mercedesy alebo
elektronika sa stali lacnejšie. Takže zo vstupu do eurozóny profitujú
len bohatí ľudia.

• Ako ľudia v Grécku v súčasnosti vnímajú ostatné štáty v Európe?

V Európe sa vytráca spoločný duch, na ktorom bola postavená únia.
Idei jednotnej EÚ rozhodne nepomáhajú názory o tom, ako všetky krajiny
na juhu Európy sú lenivé a pracovité severné štáty musia na nich robiť.

• Momentálne je v Grécku limit na výber z bankomatov vo výške
  60 eur. Je táto suma pre obyčajných ľudí postačujúca, nemôže to vyvolať
  ďalšie problémy?

Bežná grécka domácnosť v priemere nemá väčšie denné výdavky ako 60
eur, takže zrejme by takýto limit zvládli. Zbytočne sa robí okolo toho
panika.

• V médiách sa však neustále šíria správy, ako Gréci vyberajú svoje peniaze z tamojších bánk. Nie je to pravda?

Zrejme je to skutočné, ale ide len o zlomok spoločnosti. Väčšina ľudí
totiž nemá veľké úspory na svojich bankových účtoch. Týka sa to zrejme
len tých najbohatších, ktorí na súčasnej kríze zarábajú.

• Viete, čo s tými peniazmi potom robia tí boháči?

Netuším. Žiadneho bohatého človeka totiž nepoznám. Možno si kupujú
luxusné tovary a statky. Prípadne posielajú takto peniaze cez svoje
firmy v daňových rajoch. To sú však len moje dohady.