Minimalizáciadaňového zaťaženia, stabilita právneho systému, ale aj anonymita
vlastníctva a s ňou spojená ochrana. Dôvody, ktoré lákajú firmy do
daňových rajov, robia vrásky na čele nejednej vláde. Odlev firiem totiž
môže mať značný vplyv na rozpočet. \“Takáto optimalizácia má svoje
náklady a časovú náročnosť, takže napriek relatívne nízkemu číslu môže
ísť o relatívne vysoké sumy, ktoré sú optimalizované,\“ vysvetľuje
analytik spoločnosti Capital Markets
Ivor Lehoťan.

Aj preto sa proti \“zbehom\“ rozhodol zakročiť minister financií Peter Kažimír.

Po novom spoločnosti,
ktoré s takouto firmou uzatvoria obchod, odvedú štátu z platby
35-percentnú zrážkovú daň. A práve to by podľa Kažimíra malo našich
podnikateľov motivovať, aby sa podobným podnikateľom vyhýbali. \“Je to
súčasť našej stratégie boja proti daňovým únikom,\“ povedal minister.

Zrážková
daň pritom funguje vo viacerých krajinách v Európe a vychádza aj z
legislatívy Európskej únie. Práve to je podľa Roberta Kičinu (na snímke)
z Podnikateľskej aliancie Slovenska dôležitý faktor, aby sa neohrozila
konkurencieschopnosť krajiny.

\“Keďže ide o koordinovaný postup,
tak vyššia daň môže skôr pomôcť a neznevýhodníme sa oproti iným
krajinám,\“ poznamenal Kičina. Daň vo výške 35 percent majú napríklad aj v
susednom Česku. Tamojšie ministerstvo financií si od dane sľubuje
príjem až 40 miliónov eur.

TJ
PEJ