Psychologický tlak na Grécko sa stupňuje

„Musíme byť pripravení na prípad, že menová únia sa zrúti,“ prekvapil včera verejnosť šéf švajčiarskej národnej banky Thomas Jordan. Ako priznal, s vládou už pracujú na plánoch, ak dlhová kríza bude eskalovať a odchod Grécka z eurozóny stiahne so sebou aj euro, ktoré už teraz veľmi citlivo reaguje na vývoj či len špekulácie, v ktorých sa slovo Grécko nejakým spôsobom spomenie alebo skloňuje.

Švajčiarsky futurológ
Jordan, ktorý predpovedal krízu v eurozóne už vo svojej dizertačnej práci spred takmer dvadsiatich rokov, pracuje na odvrátení hrozby prudkého prílevu peňazí, a teda aj prudkého posilnenia franku. Švajčiarsky frank sa popri drahých kovoch často spomína ako bezpečný prístav. Jordanov plán preto počíta aj s možným obmedzením prílevu peňazí zo zahraničia do krajiny helvétskeho kríža, hoci zatiaľ nie so zavedením záporných úrokov na vklady cudzincov v bankách.

Hoci Grécko naďalej odchod z eurozóny odmieta, psychologický tlak na neho sa stupňuje. Aj zo strany politikov.
„Pre úniu aj pre Grécko je najlepšou cestou z dnešnej situácie pokračovať v nepopulárnych reformách a využiť možnosť čerpať veľkorysé pôžičky od únie a Medzinárodného menového fondu. No najlepší variant nemusí vyhrať, závisí to aj od krátkodobých kalkulácií únie, ale aj od gréckych politikov,“ naznačuje dôvod český ekonomický expert Deloitte Luděk Niedermayer.

Scenáre a dôvody
Hoci Brusel oficiálne s Gréckom v eurozóne ešte počíta, politici si už prestávajú klásť servítky pred ústa a prezrádzajú kuloárne plány. „Európska komisia aj Európska centrálna banka už pracujú na núdzových scenároch pre prípad, že by to Gréci nezvládli,“ priznal najnovšie eurokomisár únie pre obchod Karel De Gucht. Podľa poradcu nemeckej vlády Petra Bofingera by sa mala prehodnotiť zmluva o pomoci krajine, pretože je už jasné, že podmienky skrotiť verejný dlh do roku 2020 z dnešných 160 percent HDP na 120 percent nesplní. Cez víkend pritvrdila aj šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová. „Pomôžte si sami a začnite konečne platiť dane,“ odkázala na adresu Grécka pre denník The Guardian. Podľa nej už Grécko nemôže čakať od fondu žiadne úľavy. „Je mojou povinnosťou, aby som označila veci pravým menom,“ dodala.

Podľa pozorovateľov má psychologický tlak dva dôvody: jednak skutočne slabé tempo reforiem v Grécku, no ešte viac výsledok júnových volieb, to, či ultraľavicová Syriza vyhrá. „Skutočne badať tlak. Ten vychádza z únavy a neustáleho sľubovania reforiem, ktoré sa však neplnia, no tiež je to apel na voličov. A ukazuje sa, že funguje. Cez víkend vyšlo niekoľko prieskumov verejnej mienky a strana Nová demokracia by podľa nich nové voľby vyhrala,“ hovorí portfóliový manažér Accros Wealth Management Radoslav Kasík. Ako aj analytik Vladimír Gešperík z Capital Markets dodáva, eurozóna si môže dovoliť tlak, pretože pre bankový sektor by to už nebol taký veľký problém ako ešte pred dvoma rokmi. No tiež si myslí, že vzhľadom na povahu Grékov očakáva zvolenie proeurópskej alternatívy.

„Geuro“ nie je riešenie
Podľa analytikov by chaotický odchod Grécka z eurozóny nič nevyriešil. „Viac predstaviteľný by bol organizovaný odchod. No ten legislatíva EÚ zatiaľ nepozná, bol by zrejme aj viac nákladnejší než pokračovanie v dnešnej podpore gréckej ekonomiky,“ hovorí Niedermayer.