Ameriku môžu do konca roka opätovne zaplaviť nekryté doláre, zostáva však otázne kedy a ako.

Piatkové dlho očakávané vystúpenie šéfa americkej centrálnej
banky Bena Bernankeho totiž prinieslo len prísľub ďalšej podpory
ekonomiky, o presných nástrojoch by však mali bankári rozhodnúť až
koncom septembra. Trhy otrasené z posledných prepadov na to zareagovali
rastom. Ak by však Američania tlačili peniaze bez primeraného rastu ekonomiky, krízová bublina by sa mohla ďalej nafukovať.

Bernanke zopakoval, že ekonomika Spojených štátov sa z krízy spamätáva pomalšie, ako sa pôvodne čakalo. Nepriamo však naznačil, že banka skúsi po necelom roku a dvoch kontroverzných pokusoch znova nakopnúť ekonomiku.

\“Vzhľadom na tieto zvláštne okolnosti opatrenia, ktoré prinesú
krátkodobé oživenie, môžu byť prospešné aj naplneniu dlhodobých cieľov,\“
konštatoval Bernanke.

Podľa analytika TRIM Broker Rolanda Ižipa by mali prísť zásadné
rozhodnutia v septembri. \“Trhy už počítajú s nejakými stimulmi, takže
vystúpenie Bernankeho prečítali tak, že niečo takéto príde,\“ spresnil
Ižip. Americké burzy tak začali po Bernankeho vystúpení rásť a investori
zas nakupovali akcie. Európske akcie však uzatvárali obchodovanie v mínusoch.

Vývoj na burzách v ďalších dňoch je však neistý, keďže Bernanke nemá
na spustenie tlačiarní dostatočnú podporu. \“Je opatrný, je si vedomý
slabosti globálnej a americkej ekonomiky. Je však jasné, že už nemá k
dispozícii dosť adekvátnych nástrojov,\“ povedal pre agentúru Reuters
Eric Green, hlavný ekonóm newyorskej firmy TD Securities

S uvoľňovaním nekrytých peňazí
do obehu začala americká centrálna banka v roku 2008, keď odkupovala od
bánk rizikové hypotekárne listy. V obehu sa tak zrazu objavilo spolu
1,75 bilióna nových dolárov. V druhej vlne, ktorá sa začala vlani v
novembri, zas Bernanke nakupoval štátne dlhopisy za 600 miliárd dolárov.

Kým v prvom
prípade sa tak Američania snažili zachrániť najmä bankový sektor,
nalomený hypotekárnou bublinou, v druhom kole sa snažili naštartovať
otupenú americkú ekonomiku. V konečnom dôsledku však podľa odborníkov
pumpovanie ekonomiky malo len krátkodobý účinok.

\“Podľa môjho názoru tretie uvoľňovanie, podobne ako predchádzajúce
dve, prinesie USA len dočasné riešenie problémov,\“ konštatoval Zoltán
Csiba, analytik Capital Markets.

Práve pre dočasné riešenia sa čoraz častejšie skloňuje hrozba druhej
vlny krízy. Podľa niektorých ekonómov sa dokonca neskončila ani tá prvá z
roku 2008, keďže sa problémy cez liatie peňazí
do ekonomík len odsúvali do budúcnosti. Ako povedal v stredu pre
televíziu Bloomberg v Hongkongu laureát Nobelovej ceny a profesor
Newyorskej univerzity Michael Spence, svetová ekonomika má 50-percentnú
šancu spadnúť opätovne do recesie. Obavy ekonómov a trhov potvrdili aj
včerajšie výsledky o raste americkej ekonomiky, ktorá rástla len niečo
vyše percentným tempom, pričom prvé odhady predpokladali zrýchlenie
rastu na 1,3 percenta.

Na americkú ekonomiku je pritom priamo naviazaná aj Európa, ktorá sa
sama zmieta v dlhovej kríze. Zhoršujú sa vyhliadky nemeckého priemyslu,
na ktorý je priamo naviazané aj slovenské hospodárstvo.

Obavy z recesie, ako aj neriešenie problémov sa odrážajú aj na
európskych burzách, ktoré zažili posledný mesiac výrazné prepady.
Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Grécko sa proti výkyvom pokúsili
brániť zákazom špekulatívnych predajov nakrátko, ktorý včera dokonca
predĺžili. Prepadom tým však nezabránili, keď akcie európskych bánk za
posledné týždne podľa agentúry Bloomberg napriek tomu padli o osem
percent. K zlým správam sa včera pridali aj možné problémy pri výmene gréckych dlhopisov a prekážky pri schvaľovaní talianskeho úsporného plánu.