Svetové burzy si v piatok môžu
opätovne siahnuť na dno. Obchodníci po celom svete totiž vyčkávajú, či
Americká centrálna banka opäť spustí rotačky v tlačiarňach a naleje do
ekonomiky ďalšie miliardy nekrytých dolárov.

Podľa viacerých odborníkov však
zostanú ich nádeje nesplnené a akcie v Európe a USA tak môžu čakať
hlboké straty. Optimizmus obchodníkov ochladol už včera po správe o
náraste počtu amerických poberateľov dávok v nezamestnanosti.

Kým pôvodne sa totiž očakávalo, že počet poberateľov dávok klesne, podľa vo štvrtok zverejnených údajov
ich počet stúpol o päťtisíc, na 417-tisíc. Trhy začali hneď po
zverejnení dát padať a pomaly zmazávali zisky z minulých dní. Spolu so
spomalením ekonomiky môže ísť o ďalší signál druhej vlny krízy. Na obavy
zo spomalenia či až prepadu rastu ukazuje aj pokles predaných
nehnuteľností v USA.

Napriek tomu, že americká ekonomika citeľne spomaľuje, väčšina odborníkov pumpovanie ďalších peňazí nepredpokladá.

\“Neočakával by som, že Bernanke pridá niečo podstatné k tomu, čo už
povedal Federálny výbor pre voľný trh,\“ povedal pre agentúru Bloomberg
Roberto Perli, ktorý pracoval v divízii centrálnej banky pre menové
záležitosti v rokoch 2002 až 2010. Banka vtedy síce možnosť
tlačenia ďalších nekrytých dolárov priamo nevylúčila, zatiaľ však len
ponechala úrokové sadzby v Spojených štátoch na rekordne nízkej úrovni.

Ak by však šéf banky Ben Bernanke neuspokojil očakávania búrz, prišli
by ďalšie výpredaje. \“Pre trhy by bolo obrovským prekvapením, ak by
Bernanke nenaznačil nový stimul. V reakcii na to by na akciových
i komoditných trhoch nastal prudký výpredaj,\“ povedal Boris Tomčiak,
analytik spoločnosti Colosseum. ,,Odhaduje sa, že veľkosť stimulačného
programu by mohla byť v rozmedzí 500 až 600 miliárd dolárov. To je
približne rovnaká veľkosť v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma
programami,\“ doplnil Tomčiak.

Podľa analytika Capital Markets Zoltána Csibu je však otázna tiež
reakcieschopnosť otupenej americkej ekonomiky na pumpovanie ďalšej masy peňazí
do obehu. ,,Tým že sa Fed zaviazal, že kľúčovú úrokovú sadzbu nezvýši
do polovice roka 2013, pristúpil k dlhodobej stimulácii americkej
ekonomiky touto formou a jemne tým naznačil, že k tretiemu uvoľňovaniu
nemusí dôjsť,\“ spresnil Csiba.

Od roku 2008 už centrálni bankári vytlačili takmer dva bilióny dolárov, najmä posledné pumpovanie z konca vlaňajška sa podľa odborníkov minulo účinku.

\“Druhá vlna kvantitatívneho uvoľňovania, spustená vlani, nebola
úspešná, keďže sa naň minulo 600 miliárd dolárov a nachádzame sa tam,
kde aj predtým,\“ konštatoval Juraj Karpiš z Inštitútu ekonomických a
spoločenských analýz INES.

Práve pre prudké prepady akcií po celom svete od začiatku tohto
mesiaca prišli podľa obchodníkov len americké firmy kótované na burze o
bilión dolárov. Akcie najväčšej americkej banky Bank of America dokonca
od začiatku tohto roka klesli o polovicu. Pre prepady včera americký
miliardár Warren Buffett oznámil, že do banky investuje päť miliárd
dolárov. Jej akcie po oznámení informácie síce rástli, dlhodobé straty však nezmazali.