Ešte len pred mesiacom začali Spojené štáty pribrzďovať tlačenie nových peňazí, a svet už čelí problémom.
Jednou z prvých „obetí\“ sú rýchlo rastúce ekonomiky, ako napríklad
Turecko. Tamojšia centrálna banka preto musela včera pristúpiť k
radikálnemu kroku a dramaticky zvýšiť úrokové miery. Tú hlavnú zo 4,5
percenta na 10.„Momentálny vývoj vedie k nepriaznivému vnímaniu rizika, s
čím súvisí výrazné oslabenie tureckej líry a zvýšenie výnosov na
dlhopisoch,\“ napísala v správe Turecká centrálna banka.

Investor dal, investor vzal

Analytici sa zhodujú, že banka radikálny krok spraviť jednoducho
musela, aby zmiernila enormný tlak na svoju menu. Za všetkým pritom
stojí hlavne politika americkej centrálnej banky Fed, ktorá počas
posledných rokov vo veľkom „zásobovala\“ finančné trhy novými dolármi v
rámci takzvaného kvantitatívneho uvoľňovania. Investori tieto „lacné\“
peniaze často investovali práve v perspektívnych krajinách ako Turecko.
Vlani v decembri však Fed definitívne potvrdil postupné ukončovanie
„politiky lacných peňazí\“. „Menšie injekcie zo strany Fedu vedú k odlevu
kapitálu z rozvojových ekonomík,\“ hovorí ekonóm Moody\’s Analytics Tomáš
Holinka s tým, že odlev kapitálu je rozbuškou pre prudké oslabenie
meny. Nie je pritom náhoda, že práve Turecko čelí tomuto problému ako
jedna z prvých rýchlo sa rozvíjajúcich krajín. Ankare priťažila aj veľká
korupčná aféra spred pár týždňov. Dôveru investorov podkopáva tiež
fakt, že Turecko si v posledných troch rokoch vo veľkom požičiava na
nakupovanie dovozového tovaru. 

Musia to riešiť

Ankara brzdí pád líry aj z obavy pred predražením úverov. „Problémom
je, že veľká časť nových dlhov je v cudzích menách, hlavne v dolároch.
Oslabovanie líry tak predražuje splácanie
týchto úverov,\“ vysvetľuje analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Podľa
neho sa krajina obáva, ako by si poradila s obsluhou svojho dlhu vo
výške 45 percent HDP v prípade, že by sa líra prepadla ešte výraznejšie.
Nehovoriac o úveroch bežných ľudí či firiem. „V podstate je tu ešte aj
druhá možnosť – nechať menu oslabiť. Tým by sa predražili importy a
podporil export. Nerovnováhy v platobnej bilancií by ustúpili,\“ dodáva
Boros. Ktorékoľvek riešenie si však krajina zvolí, podľa ekonómov sa
nevyhne negatívneho dosahu na ekonomiku. V prípade Turecka sa nedá
vylúčiť ani recesia.

Podobné problémy pritom podľa pozorovateľov narobí Fed zmenou svojej
politiky viacerým krajinám. Okrem Turecka sa najviac spomína India,
Indonézia, Thajsko či Juhoafrická republika a Argentína.

Krajiny sa boja dominového efektu

Podobný krok ako Turecko urobila
pred pár dňami aj Indická centrálna banka. „Centrálne banky v rýchlo
rastúcich krajinách sa momentálne snažia odvrátiť dominový efekt v tom
zmysle, že pád jednej meny by sa mohol preniesť do ďalšej krajiny,\“
vysvetľuje analytik Capital Markets Miroslav Blahušiak. S úplným
znehodnotením meny sa pritom môže rozšíriť aj veľká inflácia a tým
spôsobené podlomenie ekonomiky. Zastavovanie dominového efektu výrazným
rastom sadzieb však prináša riziko v prípade splácania úverov. Od sadzieb sa totiž odvodzuje
aj úročenie úverov či hypoték. Prudký nárast úrokov pre obyvateľstvo
môže spôsobiť rast zlyhaných úverov a preniesť vážne problémy do
bankovníctva. Okrem toho analytici predpokladajú aj výrazné zníženie
rastu ekonomiky v prípade, ak centrálna banka „podrží\“ sadzby na
vysokých úrovniach pridlho.